Barbarstvo globalnej dediny vs inteligencia globalnej siete (Internet - krivajuca paradigma) Damas Gruska Univerzita Komenskeho a Univerzita Cyrila a Metoda Abstrakt Po rokoch burliveho rozvoja informacnych technologii vo vseobecnosti a internetu zvlast, nastal cas kritickejsieho hodnotenia ich skutocneho prinosu. Vela ocakavani ostalo a zrejme i ostane nenaplnenych, nie vzdy funguju paralely vnimania realneho priestoru prizmou virtualneho ci extrapolacia principov a mechanizmov klasickeho priestoru na kyberpriestor. Nepopieratelnym prinosom informacnych technologii je znizenie ceny vytvarania, spracovania, prenosu a ukladania informacii. Otazka znie, ci samotny tento fakt dal vzniknut novej paradigme, alebo predstavuje len kvantitativnu zmenu. Uvod Ked sa internet dostal z vojenskeho a neskor akademickeho prostredia medzi najsirsiu verejnost, ukazalo sa, ze jeho najsilnejsim "civilnym" prinosom nie je flexibilita pocitacovej siete.(dovod, pre ktory bol armadou vyvijany), t.j. schopnost samokonfiguracie komunikacnej siete bez centralnych uzlov a centralneho riadenia (a to nie len v pripade vonkajsieho zasahu do nej). Vacsie uplatnenie ziskala ina cast technickej stranky ci vrstvy internetu - jeho schopnost zdielat prenosove kanaly. Tato zdanliva malickost viedla k tomu, ze globalna pocitacova siet umoznila take zlacnenie prenosu informacii, ake doposial nemalo v dejinach ludstva obdoby. Cena, za ktoru vieme vdaka internetu preniest jeden bit informacie na vzdialenost jedneho metra za dobu jednej sekundy je taka nizka, ze nie len globalny prijem ale i globalne sirenie informacii sa stalo dostupnym pre najsirsie vrstvy populacie. Tym si internet ziskal popularitu ako "najlacnejsi" komunikacny prostriedok a spatne, jeho masove vyuzivanie a zvacsovanie rozsahu komunikovanych sprav (od jednoduchych textov po obraz, zvuk, vonu atd.) za spoluprispenia tlaku internetoveho priemyslu vedu k dalsiemu zlacnovaniu prenosu informacii. Ked k tomu pripocitame schopnost pocitacov lacno uchovat, spracovavat i generovat nove informacie dostaneme fenomen Internet - ako symbol informacnej revolucie, niektorymi dokonca povysovany za zaklad novej vynarajucej sa paradigmy informacneho veku. Ta by sa mala dotknut vsetkych vrstiev zivota spolocnosti, od jej samotnej organizacie a spravy, cez ekonomiku, obchod az po vzdelavanie, zivotny styl a zabavu Pojmy informacna spolocnost, informacne technologie, kyberpriestor, kyberkultura a pod. sa dostali do slovnikov solidnych vedcov i vedeckych hochstaplerov, prognostikov i futurologov a vyzionarov, zodpovednych politikov i politickych populistov a socialnych inzinierov. Koniec euforie Po prvotnom nadseni prameniacom v bezmala neobmedzenej viere v schopnost informacnych technologii akcelerovat ekonomicky rast, skvalitnit a zlacniet vzdelavanie, dat novy rozmer demokracii, vytrhnut z marazmu krajiny tretieho sveta atd. nastalo ochladenie. I ked je internet v zasade najlacnejsim komunikacnym prostriedkom, na prenos informacii do velkych vzdialenosti si lahko poradil s morzeovkou, v prenose dvojrozmenych informacii mu nemoze ani cenou ani pohodlim konkurovat staromodny a vymierajuci fax, este bude chvilu trvat, kym sa mu podari nahradit klasicke komunikacne prostriedky ako telefon ci televizor. Ale ochladenie prichadza z uplne inej strany. Prve priznaky sa zacali prejavovat v ekonomike. Po obrovskych priamych i nepriamych investiciach do informacnych technologii sa zda byt ich priami efekt na rast produktivity neumerne maly, i napriek tomu, ze pomahaju vyrovnavat ponuka a dopyt a cielenym oslovenim zakaznika vytvarat dopyt mimoriadne efektivnym sposobom a navyse na globalnej urovni. Elektronicky obchod narazil na hranice svojho uplatnenia. Tie sa zdaju byt v sucasnosti daleko tesnejsie nez sa este nedavno predpokladalo. Vela produktov sa ukazalo byt prostrednictvom informacnych technologii neobchodovatelnych a navyse tato vlastnost sa nezda byt technologickeho charakteru. Zaostavanie klasickej ekonomiky za moznostami lacnej a masovej komunikacie, vyjadrena jej schopnostou preorientovat sa z produkcie masovej "konfekcie" na vyrobu na zaklade individualnej objednavky, moze byt docasne, ale na vseobecnom pesimizme sa podpisala rovnako ako bezpecnostne obavy1. Skepsa vsak prenika i dalej. Informacne technologie a ich schopnost vizualizacie, simulacie, animacie atd. su vinikajucimi pomocnikmi pri osvojovani si vedomosti, pokial neulahcia cestu k poznaniu az prilis - vedomosti lahko ziskane i lahko stracame. Vdaka internetu mozeme vzdelavanie zlacniet a spristupnit najsirsim vrstvam ale je tu i nebezpecenstvo jeho uniformity ci naopak neserioznosti, este vacsieho kladenia dorazu na vedomosti lahko automatizovane verifikovatelne ci testovatelne. Ak sa internet zdal byt vo svojich pociatkoch neobmedzenym priestorom pre vsetkych, pomaly sa zacinaju i tu objavovat hranice ideologicke i ekonomicke. Tam kde to technicke prostriedky umoznuju, mocenske elity tazko odolavaju pokuseniu regulovat pristup k informaciam, ktore poskytuje2. S postupne zvacsujucimi sa narokmi na priepustnost komunikacnych liniek zacinaju sa prehlbovat rozdiely medzi tymi, ktori maju pristup k rychlemu (ale financne znacne narocnejsiemu) napojeniu na internet a tymi, co su odkazany na klasicke linky, nehovoriac uz o tych, ktory telefon sotva kedy videli. Pouzivatel internetu zaziva spociatku pocity televizneho divaka ktoremu po rokoch prijimania jednej televiznej stanice namontuju kablovu televiziu ci satelitny prijimac. Je ohureny svetom, ktory sa zrazu pred nim otvoril a uz nechce spat, bez ohladu na to, kolko z novoziskanej ponuky vyuzije. Internet vytvara podobnu zavislost na informaciach ci, presnejsie, na pristupe k informaciam. Lacny pristup k obrovskemu mnozstvu informacii v nas vytvara (nezriedka falosny) pocit, ze ich nutne potrebujeme. Ak sa internet zdal byt neobmedzenym zdrojom dostupnych informacii, po pociatocnom nadseneckom obdobi, zacina sa vyrazne ukazovat trivialna pravda - informacie, osobitne tie kvalitne, nie su zadarmo. Toto jednoduche poznanie zvlast vynika na pozadi zaplavy informacii, v ktorej sa len tazko orientovat. K akym absurdnym dosledkom to moze viest, mozno ilustrovat na juhoafrickom boji proti AIDS. Prezident Thabo Mbeki pri rieseni jedneho z najvaznejsich problemov tejto krajiny dal k velkemu prekvapeniu vedcov priestor skupine kalifornskych odbornikov, podla ktorych AIDS nesposobuje HIV ale akasi zmes viacerych faktorov, pocnuc chemickym znecistenim, cez podvyzivu az po lieky, ktore maju pomahat pri liecbe tejto choroby. Pritom hlas ,"AIDS- disidentov" znie prakticky vylucne vdaka internetu - v solidnom vedeckom casopise by sotva nasli odozvu. Rovnako ochabuje nadsenie pre nove demokracie ako spolocnosti, na ktorych riadeni, politickom zivote i systeme sa vyrazne podielaju informacne technologie3. Okrem technickych, v zasade riesitelnych otazok, zacala prevladat obava z ideovej vyprazdnenosti a pragmatickemu pruznemu prisposobovaniu sa elektoratu. Ak nastup informacnych technologii spociatku predpovedal zasadny vplyv na pracovny a zivotny styl, so vsetkymi dosledkami v oblasti architektury, urbanizmu, dopravy atd. ocakavania sa nie celkom naplnili. I ked v dosledku komplexnejsich faktorov, centra miest Spojenych statoch sa opat zaludnuju obyvatelmi, i ked lacny sposob komunikacie umoznuje vela ludom pracovat doma, naroky na dopravnu infrastrukturu sa neprestali zvysovat i v pracovnom case. Vdaka internetu mozeme lacno komunikovat s vacsim mnozstvom ludi z lubovolneho kuta planety, ale tato komunikacia ziskava znacne redukovanu podobu. Zacinaju sa vyraznejsie prejavovat socialne a vychovne uskaliach kyber- zabavy. Euforia konca Da sa povedat, ze prave zazivame koniec jednej etapy vyvoja internetu. Jeho zivelny rozvoj sprevadzany realistickymi ale i menej realistickymi ocakavaniami zacina vycerpavat svoje moznosti. K slovu sa dostavaju obmedzenia pravne, technicke, eticke, financne, bezpecnostne atd. Na tom, ako sa nam s nimi podari vysporiadat bude zavisiet, ci si vyberieme cestu barbarstva globalnej dediny a ci inteligencie globalnej siete. Ak sa chceme nanovo s triezvymi ocami pozriet na buducnost internetu ako komunikacneho media, nesmieme pustit zo zretela jeho hlavnu crtu - nizku cenu prenosu (digitalizovanych) informacii, pricom je vecou inych informacnych technologii ako a co budu vediet prevadzat z a do digitalnej formy. Len takyto realisticky pohlad nam umozni pochopit a vyuzit potencial, ktory nam internet prinasa. Je cast vratit sa na chvilu z kyberpriestotu na pevnu zem. Pri analyze potencialu informacnych technologii netreba hladat sice efektne a pritazlive ale inak bezcenne paralely tam, kde nie su. Poznamky: 1. podrobnejsie k temam e-ekonomiky a bezpecnosti v kyberpriestore D. Gruska: Hrobar obchodneho cestujuceho, Domino forum, 24/2000, Zlodeji bitov, Domino forum, 30/2000 a Bezpecnost verzus digitalne sukromie, Domino forum, 20/2000 2. podrobnejsie D. Gruska: Potapajuci sa ostrov slobody, Obcianska spolocnost, 7/2001 3. podrobnejsie D. Gruska: Informacna spolocnost a jej nepriatelia, Domino forum, 5/2000. Abstract After years of an explosive development of information technologies in general and of internet in particular there is time to start critically think about their real contribution. A lot of expectations are not fulfilled yet and probably will never be so. Parallels between real and virtual worlds viewed either from cyberspace or given by an extrapolation of principles of real world are seldom valid. Without any discussion there is a fact of lowering expenses needed to create, to process, to communicate and to store information. It is questionable whether this fact alone brought a new paradigm or it represents just a quantitative change.