Nadtitul: Reforma vysokeho skolstva je stale akutnejsia Titul: Neznesitelna lahkost bytia Perex: Za marazmus a stagnaciu vysokych skol nie je zodpovedna len zla legislativa a nedostatok penazi. Su tu aj vplyvne sily, ktorym vyhovuje sucasny stav. Vyhovuje im, ze univerzity sa viac podobaju na socialne zaopatrovne, nez na vzdelavacie a vedecke institucie. Text: "Fakulta je v prvom rade zamestnavatel" - tymito slovami zacal svoju predvolebnu rec buduci dekan. Bol zvoleny. Vacsinu v akademickom senate tvoria zamestnanci fakulty, nie danovi poplatnici a studenti. Vystihuje to atmosferu na nasich vysokych skolach, mechanizmy ich financovania i svojske chapanie akademickej samospravy a slobod. Vysokoskolske specifika Zakladne a stredne skoly maju viac menej dany rozsah i obsah vyucby, pedagogovia urcene velkosti uvazkov i pocet ziakov v triede. Cena tohoto vzdelania sa da ako tak objektivizovat. Naproti tomu pocty studujucich, rozsah i obsah vysokoskolskej vyucby si urcuju jednotlive fakulty. A pokial budu vychadzat z predpokladu, ze fakulta je v prvom rade zamestnavatel, vsetko prisposobia svojim zamestnavatelskym potrebam. Aby sa zamaskovala disproporcia medzi poctom pedagogov a studujucich, vymyslia si mnozstvo specializacii a zamerani. Nevadi, ze na kazdu fakultu pripadne len par studentov, ale zato hojne profesorov a docentov. Vyucujuci budu prednasat a vykazovat plnu vytazenost. Tu samozrejme nejde len o "nevinne" tahanie penazi z vreciek danovych poplatnikov. Takyto pristup sposobi, ze fakulta sa nemoze rozvijat, prijat studentov na odbory, o ktore je vacsi zaujem, ci vytvorit lepsie podmienky skutocne potrebnym a vykonnym pracovnikom. Maskovanie prezamestnanosti lahko pochova i tie najprogresivnejsie myslienky. Pekne to mozno ilustrovat na v sucasnosti zavadzanom kreditnom systeme na Univerzite Komenskeho. Ten by mal umoznit absolvovat studentom cast svojho studia na inych vysokych skolach, a dat im aj vacsiu volnost a zodpovednost pri vlastnej profilacii. Studenti su dospeli ludia a ide v prvom rade o ich buducnost. Kreditny system by vsak mohol velmi rychlo neprijemne odhalit nezaujem studentov o niektore predmety. Ohrozeni pedagogovia maju preto sebazachovny sklon povolovat studentom minimalnu moznost vyberu prednasok. Oficialne odovodnenie - my, zamestnanci, najlepsie vieme, co studenti a prax potrebuju. Niektore fakulty este desat rokov po nariaduju studentom povinnu telesnu vychovu. Takyto postoj nie je len dosledkom myslenia spartakiadami odchovanych socialnych inzinierov. Fakulta je v prvom rade zamestnavatel a co so zamestnanymi telocvikarmi? Fakulty plnia okrem pedagogickych i dalsie, hlavne vedecke funkcie, ktorych financovanie vsak nie je transparentne oddelene. Takto sa este viac vytvara hmla okolo ceny vzdelania. Ak vysledok akreditacie ci velkost rozpoctu fakulty moze zavisiet od puheho administrativneho presibovania "ucitelov" na "vedcov" ci naopak, zrejme sa jedna o chybny system. Tu velime my Casto pocujeme lamentovanie, ze pre mladych nie je akademicka kariera atraktivna. Neodradzuju ich len nizke platy a biedne pracovne podmienky: deprimujuco posobia aj nareky gerontokracie, ktora ich vyslovuje sucasne s tym, co si zo skromneho rozpoctu fakulty naklada stedru duplu. Gerontokracia - akademicka vrstva, ktora posledny relevantny vykon podala pred 20 rokmi, teda nie vekova kategoria - prave preziva najkrajsie roky zivota. Vytvorila si pravidla a pozicie, ktore ju robia pre fakulty nepostradatelnou - akreditacnym mechanizmom pocnuc a udelovanim pedagogickych hodnosti konciac. Dokonale sa zabetonovala a je jej jedno, kto nakoniec zhasne svetlo. Sme tak bohati? Nase univerzity su chudobne (ak porovname percento HDP vydavane na vysoke skoly u nas a v EU). Ked sem ale privedieme nejakeho zahranicneho hosta, nestaci sa cudovat, co vsetko si mozeme dovolit. Mame fakultu- zamestnavatela, ktora ma kniznicu s jedenastimi pracovnikmi, ale v rozpocte neplanuje pre nedostatok penazi kupit ziadnu knihu. Fakulty-zamestnavatelia sa nezbavuju ani tych cinnosti, ktore priamo nesuvisia s ich hlavnym poslanim (tlac, udrzba, upratovanie), hoci je zrejme, ze specializovane firmy su efektivnejsie. Sucasny stav niekedy vyhovuje aj studentom. Ak uz raz na skole su, automaticky maju zabezpecene bezplatne cele studium - bez ohladu na to, ake vykony podavaju. Nemusia sa pravidelne uchadzat o stipendia, ktore by hradili ich pobyt na skole. System dotacii internatom a jedalnam zase poskytuje pohodlny zivot ich prevadzkovatelom. Za terajsiu cenu ubytovania sa on studenti pobiju bez ohladu na kvalitu. O konecnej podobe vysokoskolskej legislativy sa rozhodne na parlamentnej pode. Z univerzitneho prostredia pochadza proporcne najviac zakonodarcov. Niektori iste uvazuju o pohodlnom zazemi, do ktoreho by sa mohli vratit (v malo pravdepodobnom pripade, ze by este niekedy parlament opustili). Univerzitam nepomozu ani radikalni reformatori z okruhu byvalych i sucasnych poradcov podpredsedu vlady Miklosa. Ich volanie po plne studentmi platenom vysokoskolskom vzdelani je politicky nepriechodne, ale je aj v rozpore s tradiciou kontinentalnej Europy, ktora sice vzdelanie chape ako investiciu, ale ako investiciu spolocnosti. Na prelomenie silneho odporu voci vysokoskolskej reforme bude treba vela politickej obratnosti a odvahy. Zhodou okolnosti je v pripade ministra skolstva v hre i kreslo sefa SDL. Ukaze sa, ci su schodnejsou cestou k nemu vysledky uspesneho ministra, alebo zakulisna politicka hra. Na samoobrodny proces akademickej komunity sa vsak spoliehat neda. Damas Gruska Autor (1962) je vysokoskolsky zamestnanec.