Bezpeeie verzus digitalne sukromie Informaene technologie uz priniesli "novu ekonomiku" i miliardove zisky. Technicke a legislativne ramce informaenej spoloenosti sa vsak stale este len tvoria. Formuje ich aj zapas medzi stupencami bezpeenosti a zastancami digitalneho sukromia. Zapas o podobu informaenej spoloenosti, ktoru vedie tabor zastancov bezpeenosti, nie len poeitaeovej, a tabor s vlajkou digitalneho sukromia, ma ve a podob. Bojiska sa rozsirili do oblasti hospodarskej, politickej, etickej, kriminalistickej, technologickej. Ide o ve ke peniaze. Kazdy pokrok i zlyhanie v oblasti informaenych technologii sluzi okamzite ako argument pre niektoru stranu (obeas i obe) . Kazde zvysenie bezpeenosti spravidla vedie k obmedzeniu sukromia, privatnosti informacii a ich sirenia. A naopak, anonymita ohrozuje bezpeenost. Zda sa, ze zastancovia digitalneho sukromia zaeinaju tahat za kratsi koniec. Nie len preto, ze maju hlbsie do vrecka, stracaju aj podporu u konzumentov informaenej spoloenosti, oearenych pohodlim krasneho noveho sveta. Zabudnite na sukromie Katastralny urad disponuje udajmi o vlastnikoch nehnute nosti. Tieto informacie musia byt verejne. Elektronicky kataster navyse umozni ku konkretnej osobe najst vsetky nehnute nosti, ktore (spolu)vlastni. Takto sa zmenil charakter informacie, jeden tabor zaeal hovorit o strate sukromia druhy o prostriedku pre boj proti praniu spinavych peoazi ei daoovym unikom. K tomu by mal pomoct i prechod na elektronicke platenie/nakupovanie vsetkych druhov tovarov a sluzieb. Pomocou nakupov obleeenia potom mozno ahko vystopovat ako sa easom menia rozmery vasej telesnej shranky. Ako na zavolanie pridu ponuky predajcov dietetickych preparatov, body-building vehiklov, ei bestselleru "Fat is beautiful". Nie kazdemu zakaznikovi takato strata sukromia vadi, dokonca ani vtedy, kei sa o nej dozvie. Je to predsa take pohodlne a prijemne, kei sa na vas mysli. Ale nie vsetci su informaeni entuziasti. Nedavno sa dostala do tazkosti spoloenost DoubleClick. Ta monitorovala aktivity internetovych pouzivate ov bez toho, ze by na toto boli upozorneni a ziskane informacie poskytovala svojim obchodnym partnerom. Informaciu, kto si kupil tlaeiareo, predavala predajcom prislusnych tonerov. Nie je problem poinformovat o vasom zabludeni na webowsku ponuku terennych aut prislusnych ei konkurenenych dileri. Vo februari sa zdvihla vlna kritiky proti aktivitam spoloenosti zo strany organizacii venujucich sa ochrane digitalneho sukromia. Nepresvedeili argumenty predstavite ov spoloenosti, ze sa jedna o sluzbu zakaznikovi, ani jej farizejska kampao (v cene 50 milionov dolarov), ktora mala naueit pouzivate ov internetu, ako si zachovat sukromie na sieti. Zda sa, ze tuto bitku tabor zastancov sukromia pred Federalnou obchodnou komisiou vyhra. Na ako dlho? Nehovorte o sex bombach Kei nedavno prepukol skandal okolo ECHELONu, "anglosaskeho komplotu" (USA, Ve ka Britania, Kanada, Novy Zeland a Australia), systemu na monitorovanie elektronickych komunikaenych kanalov, najviac pohorsenia vzbudili pripady ve kych obchodov, ktore zbytku sveta udajne vyfukli americke spoloenosti. Vaesina udi neobchoduje s Boeingmi ani sa neangazuje v dzihade, dokonca si moze odpustit poznamky o bombach a tak argumenty ochrany proti terorizmu ei statnym agresorom verejnost ako tak u(s)pokojili. Brala to ako nutnu dao informaenej spoloenosti. Iste i preto, ze podobne systemy maju aj ine krajiny (druhy najvaesi je rusky FAPSI s 54 000 zamestnancami) a tak sa tema jasneho porusenia sukromia (bez naleziteho sudneho povolenia) ialej nerozvijala. Samozrejme, inak by sa hodnotil takyto spehovaci system, keby ho vlastnila nejaka mala nesympaticka krajina. Dlho by sa z neho netesila. Z bezpeenostnych dovodov. Ja ta vidim Spochybnenie anonymity ei sukromia pouzivate ov informaenych technologii nevznika len v suvislosti s sirenim informacii nevhodnych pre deti ei dospelych. Vzdy vyvstane pri ohrozeni poeitaeovej bezpeenosti. Ve kej publicity sa ale nedostava kriminalnym aktivitam spojenym s klasickym zloeinom: manipulaciou s bankovymi kontami, odcudzenim dovernych dat ati. Postihnute institucie prirodzene nemaju zaujem medializovat takyto problem. Tym viac firmy, zodpovedne za poeitaeovu bezpeenost. Rychlo by sa mohlo zaeat hovorit aj o ich trestnej zodpovednosti, ak svojou neprofesionalitou poskodili klientov. Viac sa hovori o utokoch, ktore spravidla pachate ovi neprinesu konkretny finaneny uzitok. Taketo utoky ukazuju ako ahko sa daju informaene technologie vyradit z funkcie pomerne primitivnymi prostriedkami. A hoci ich nie je malo, pri kazdom novom sa zvykne vyjadrit poeudovanie, ze ich nie je omnoho viac. Su take jednoduche a take efekt(iv)ne. Klasickym pripadom takehoto utoku bolo nedavny atak serverov Yahoo!, CNN, Amazon.com a ialsich. V istom zmysle bol utok celkom "nevinny" - spoeival v ich pretazeni, a tym vyradeni zo zmysluplnej prevadzky. Nijake data neboli poskodene ei ukradnute. O vyzname aky v USA prisudzovali tomuto incidentu svedei, ze o par dni neskor sa prezident Clinton stretol s predstavite mi postihnutych spoloenosti, aby diskutovali o tom, ako v buducnosti predist podobnym utokom. (V roku 1999 ich bolo 1154, rok predtym 547). Prezident pris ubil, mimo ine, vyelenit 100 milionov dolarov na "zvysenie poeitaeovej bezpeenosti a na vychovu a lepsie zaplatenie mladych udi, ktori budu pracovat na nasej strane". Zda sa, ze nie vsade politici venuju vaesinu svojich sil sarvatkam ich stranieiek. Este zakernejsi utoenici su poeitaeove virusy. Zvlast, ak sa siria cez internet. Odkaz ILOVEYOU dostalo v USA 98% spoloenosti a 65% bolo infikovanych. (Melissa dosiahla len 20% respektive 10% ueinnost.) Odhady skod, ktore virus sposobil sa pohybuju v rozmedzi od 3 do 15 miliard dolarov. Eisla treba brat s rezervou nie len preto, ze metodika ich vypoetu nie je jasna. Eim vaesie skody, tym padnejsi argument. Na najvseobecnejsej urovni je virus pouzivany ako argument voei profesionalnej etike softveroveho priemyslu. Tu zatia panuje technologia "nejako to dopatlaj a hnei predavaj" miesto vaesieho dorazu na spo ahlivost a robustnost. Zastancovia ochrany autorskych prav tvorcov programov zas vyuzivaju cely pripad ako argument v boji proti pouzivaniu piratskych (nelicencovanych) programov. Virusy su ich specialnym pripadom. Taketo nieeo by sa predsa nemohlo stat, keby operaeny system neumoznil spustit program, o ktorom by si neoveril, ze je legalne ziskany. Ini zas virus pouzivaju ako ialsi argument proti firme Microsoft. Tej vyeitaju, ze virus sa tak ahko siri aj koli nedostatoenej ochrane e-mailovych adries v jej mailovacom programe ei nedostatoenej ochrane dovereiveho adresata. No a objavil sa samozrejme este jeden argument. Sebelepsi pravny ramec ei technologia asi ani v buducnosti nezabrania podobnym incidentom, ak sa nebudu dat lepsie monitorovat aktivity internetovskych pouzivate ov a ich identita. Cely svet s napatim sledoval hon na domneleho filipinskeho milovnikom. Ukaze sa, ake bude mat dosledky. Jediny kto sa jeho vyznaniu uprimne potesil je Big Brother. Damas Gruska 1962 informatik