Digitalne knihy - druhy pokus Zda sa, ze po pociatocnej euforii a naslednom sklamani, zacina opat svitat na lepsie casy pre elektronicke knihy. Co sa stalo? Nie, zatial nemame tenke a lahke obrazovky, co sa daju poskladat do vrecka, toboz take lacne, ze by nebolo ziadnou tragediou, ak by ste si ich zabudli vo vlaku ci lietadle. Nehovoriac o monitoroch, ktore by dokazali sprostredkovat kvality knihtlaciarskeho a knihviazacskeho umenia. Ostatne, to ma dnes uz pomenej fanusikov. Neobjavil sa ani nijaky novy revolucny softver, ktory by ku tradicnym vyhodam elektronickych textov (hlavne rychle a pohodlne vyhladavanie) pridal cosi necakane. Tou rozhodujucou zmenou, ktora vdychla novu perspektivu digitalnym kniham, je, ako to uz v zivote byva, zmena miesta. Knihy sa stahuju z CD ROMOov na internet. Tym sa zasadne meni sposob ich tvorby, distribucie i predaja. Knihy na diskoch sa v podstate tvorili podobne ako ich klasicky predchodcovia. Hotove texty sa nanajvys vybavili linkami ulahcujucimi pristup k jednotlivym castiam, pripadne multimedialnymi doplnkami. Prevedenie akejkolvek zmeny, erratami pocnuc cez doplnenim novych casti az po dodatocne prisposobenie sa vkusu citatela, bola priblizne rovnako nakladne, ako u tlacenych knih. S nimi mali CD ROMi rovnaky system distribuovania i predaja so vsetkymi neprijemnymi dosledkami, od drahych skladovych priestorov cez tazkopadnu cestu k zakaznikovi (zvlast u mensinovych zanrov) az po obcas rovnaku neprijemnu odpoved - vypredane. Internet uz teraz vsetko meni a to je zlata era este len pred nami. O dva roky sa predpoklada viac pristupov na siet z mobilnych zariadeni nez z klasickych pocitacov napojenych na pevne linky. V materialnej podobe perspektivu takehoto trhu vyjadruju miliardove sumy za mobilne telefonne licencie novej generacie. Ako sa internetovu technologiu podari vyuzit vo vydavatelskom priemysle vsak este stale nie je jasne. Preto sa s velkou pozornostou sleduje pokus Stephana Kinga financne zhodnotit nove medium. Potom ako si v marci stiahlo jeho roman "Riding the Bullet" pol miliona pouzivatelov (bol zadarmo, takze nie je jasne, kolki z nich ho co len zacali citat), rozhodol sa vydavat dalsi roman postupne na internete. Kto by uz mohol uspiet ak nie on? Slavny autor navyse stylom i zanrom blizky internetovskej, ci vo vseobecnosti rychlo sa rozrastajucej komunite zavislych na pocitacovej obrazovke. I napriek tomu, tentokrat nezastiteny reputaciou a marketingom vydavatelstva, investoval do reklamy v USA Today a Publishers Weekly 125 000 dolarov. Za kazdu kapitolu vznikajuceho romanu The Plant zaplatite dolar a pokial takych poctivcovych citatelov bude aspon 75% King bude pokracovat v pisani dalsich, z predpokladanych 9-10 kapitol. Paralelne s Kingovym pokusom pocas poslednych tyzdnov zacali ohlasovat najvacsie vydavatelstva knih (Time Warner, Random House, Viacom atd.) vznik divizii elektronickych knih. Ich agenti rychlo podpisuju zmluvy s autormi o digitalnych pravach. Knihy sa maju predavat on line pripadne ako prints-on-demand, t.j. na poziadanie (plus 5$ za 300 stranovu knihu) vytlacia staromodnu papierovu kopiu. Uvidime. Ale uz teraz sa na elektronickych knihach da zarobit. Na encyklopediach a slovnikoch. Tie totiz najlepsie vyuzivaju prednosti elektronickych textov a date im prednost pokial vam nejde len o dekorativne posobenie dlhych metrov dostojne ulozenych zvazkov. Slovnik Microsoft Encarta, ktory mal byt prvy lexikon digitalneho veku, vzbudzuje obavy, ze by mohol skutocne byt slovnikom buducnosti (a k tomu jedinym "standardom vedomosti"). Vycita sa mu, okrem odbornych vyhrad, i prehnana politicka korektnost a ako to uz byva s Microsoftom, i to, ze svoj dominantne postavenie (posilnene integraciou s ostatnym softverom z dielne Microsoftu) vyuzije k odstraneniu konkurencie. Lebo je otazne, ci serioznost zvitazi. Oxford University Press (on-line verziu ponukaju za poplatok 550 dolarov rocne) ide prvy raz od roku 1928 revidovat ich 20 zvazkovy Oxford English Dictionary. Ocakava sa ze do roku 2010 slovnik postupne naboptna na 40 zvazkov, ktore mozno nikdy nevyjdu tlacou. A bude to nieco stat - kolko zakaznikov si najde? Nove technologie su idealne pre vydavatelov vedeckej a odbornej literatury. Hlavne kvoli relativne uzkemu okruhu citatelov (napriklad v priemere sa pocet citatelov odborneho matematickeho clanku da spocitat na prstoch jednej ruky). Zrychlenie vydavania nie je az take rozhodujuce - tlacene media davno stratili poziciu nositela prvotnych informacii (v niektorych odboroch uplynie nezriedka vela rokov medzi zaslanim clanku a jeho uverejnenim). Ich ulohou je skor garantovat, mechanizmom odbornych posudzovatelov, kvalitu textov. Zaciatkom tohoto roku Springer Verlag, prestize vydavatelstvo z oblasti prirodnych a exaktnych vied pokusne bezplatne spristupnilo jeden zo svojich titulov v elektronickej podobe. Doterajsie pokusy spocivali v kombinacii klasickej tlace s uverejnenim casti knih na internete (bibliografia, dodatky, v pripade ucebnic priklady a cvicenia atd.) Internet otvara priestor i novym autorom. Aj tym, ktori si myslia, ze sa zaobidu bez redakcnej prace a marketingu (takychto mame u nas zvlast pozehnane). Uvidime, kolkym z nich sa podari pretrhnut "zacarovany" uzavrety kruh: pisem si sam, vydavam si sam. A, citam si sam. Damas Gruska 1962, autor je informatik