[Image] Citlive miesta rozvoja informacnych technologii Informacna spolocnost a jej nepriatelia Necakajte odpoved na otazku, co viac charakterizuje informacnu spolocnost. Ci jej hlad po informaciach, ktory vedie k rozvoju informacnych technologii, alebo to, ze tieto technologie samy dodavaju take mnozstvo informacii, az napokon mame pocit ich potrebnosti. Jedno je iste. Este nikdy sme neboli schopni tak efektivne uskladnovat, spracuvat a distribuovat informacie ako v sucasnosti. Napriklad cena za prenesenie jedneho bitu na vzdialenost jedneho metra za jednu sekundu je v sucasnosti taka nizka, ze prakticky nielen prijem, ale aj masove a globalne sirenie informacii (sitych na mieru adresata) sa stava dostupnym velkej skupine obyvatelov. Spatne to ovplyvnuje aj samotnu tvorbu a charakter informacii, ktorymi sa stava cokolvek, s cim mozu pracovat moderne informacne technologie - od osobnych udajov az po celovecerny film. Nove technologie ohrozuju postavenie informacnych baronov stareho razenia a davaju nepredstavitelnu moc ich nastupcom. Je to koniec ery socialnych inzinierov 20. storocia, ale aj mozny zaciatok ery ich nasledovnikov. Najnebezpecnejsich nepriatelov informacnej spolocnosti preto treba hladat prave medzi tymito skupinami. Bez ohladu na to, ci budu na strane tych, ktori nas informaciami zahlcuju, alebo tych, ktori volnemu sireniu informacii brania. V porovnani s nimi su precenovani majitelia informacnych [Image] kanalov (telefonnych a televiznych kablovych rozvodov, vysielacich licencii a podobne) len ubohi chuligani. A uplne na smiech je ta cast mocenskych elit, ktora vobec nepochopila fenomen novej spolocnosti. Zatial vsak moze skodit aj ona. Nove media Na priklade novin mozno pozorovat, ako informacne technologie menia charakter tradicnych zdrojov informacii. Tak, ako sa prve automobily podobali kocom s tym rozdielom, ze kone mali pod kapotou, tak prve elektronicke noviny boli len jednoduchou napodobeninou svojho papieroveho vzoru. Rychlo sa vsak zacali zdokonalovat o prvky, ktore im poskytuje nova technologia. Z linearnych textov sa menia na multimedialne globalne hypertexty, neobmedzovane uzavierkou ci rozsahom, plne odkazov (liniek) na doplnkove zdroje informacii. To bola napokon jedina cesta, ako konkurovat specializovanym internetovym informacnym zdrojom, ktore mozu poskytnut aktualnejsie a podrobnejsie informacie vo vsetkych oblastiach (burzovymi spravami pocnuc a sportovymi konciac). Podobne sa usiluju vyrovnat aj s konkurenciou v oblasti inzercie, ktora spravidla tvori hlavny zdroj prijmov. Zisk z nej sice u najvacsich periodik USA rastie, ale samotny podiel na trhu klesa. Noviny si preto na svojich domovskych adresach zriaduju specialne komercne podstranky so zameranim na globalny i lokalny trh. Novu tvar dostavaju aj ini klasicki zhromazdovaci informacii. Encyklopedie zacali vychadzat na CD nosicoch, postupne sa obohacovali o internetove stranky s dodatkami, az napokon zacali prechadzat na internetove vydania. To je aj pripad Encyklopedie Britannicy, zalozenej v roku 1768. Jej sukromny vydavatel pod tlakom vaznych problemov s predajom nedavno stavil na internet. Domovsku stranku navyse doplnil beznym spravodajskym servisom, a tak sa aj ona zacina podobat na stranku renomovaneho dennika. Informacie, ak chcu byt dostupne, sa postupne stahuju na siet. O takom comsi Orwell neuvazoval ani v najpesimistickejsich predstavach. Nepriatelia informacnej spolocnosti nebudu musiet zriadovat ministerstva so staromodnymi pecami. Nielen minulost sa bude dat menit omnoho lacnejsie. Informacie na mieru Ked mame k dispozicii lacny sposob sirenia informacii a dostatocne mnozstvo udajov o ich potencialnom odberatelovi, nic nam nebrani masovo vytvarat informacie site na mieru. Pre individualneho zakaznika moze vzniknut skutocne osobne spravodajstvo, zabava, reklama atd. bez ohladu na to, ci si to praje alebo ci o tom vie. Spravodajsky servis sa moze obsahom i zoradenim informacii plne prisposobit jeho zaujmom. Prve titulky budu ohlasovat vysledok zapasu oblubeneho futbaloveho timu, zlavy v najblizsom supermarkete alebo bitku na rohu jeho ulice. Mozno tam bude este cosi navyse. Taketo noviny sa mozu stat hlavnym a pre vacsinu ludi zrejme aj jedinym zdrojom informacii. V tom sa skryva ohromna politicka a komercna moc informacnych technologii. Informacie site na mieru nam mozu [Image] ulahcit zivot, no mozno az prilis, ak ich budu zostavovat novi socialni inzinieri ci priemyselni bossovia. Aj prebytok informacii je idealnou podou pre propagandu vsetkych druhov. Omnoho lahsie uverime svojmu zdroju, ak ich mame potencialne k dispozicii vela. Dzungla Informacne technologie poskytuju obrovske mnozstvo alternativnych zdrojov informacii - pre toho, kto ich ma cas a chut hladat. Aj tak sa v nich da lahko utopit a osobne informacie site na mieru su len jednym moznym zachrannym kolesom. Rovnako dobre vsak mozu byt aj kamenom na nohe. Dobrym sprievodcom byva aj velky etablovany zdroj informacii (periodikum, agentura, vydavatelstvo atd.), ak sa prisposobil novej technologii. Velkej popularite sa tesia domovske stranky zastitene doveryhodnou osobou. Inou cestou v spleti informacii je dobra adresa, ktora sa vysoko ceni. Napriklad business.com bola vydrazena za rekordnych 7,5 miliona dolarov. Za touto adresou vsak zatial nie je nic, ziadne know-how, tradicia, dovera. Je to len skratka ci orientacna tabula v dzungli. Najpopularnejsim mechanizmom na vyhladavanie informacii su specializovane servery. Tie vam pomozu najst informaciu, pokial ju viete vhodne charakterizovat. Ale aj od majitelov tychto technologii zavisi, ku ktorej informacii vas dovedu. Zmocnit sa ich, to by bolo susto pre nepriatelov informacnej spolocnosti. Len tak mimochodom, trhova hodnota Yahoo! je vacsia ako trhova hodnota spolocnosti Boeing. Manipulovat vysledok vyhladavania sa da aj z druhej strany. Uz teraz su celkom bezne techniky, ktorymi sa jednotlive zdroje usiluju strhnut na seba pozornost vyhladavacich nastrojov - samozrejme, na ukor konkurencie. Informacie zadarmo? K pocitu znizenia ceny informacii prispelo znizenie ceny ich sirenia. To nemusi byt len dosledok zvysenej kapacity prenosovych kanalov, ale aj dosledok pouzitia komprimacnych mechanizmov. Napriklad format mp3 zmensil velkost audio nahravok (za cenu miernej straty kvality) zhruba desatkrat, co uz pri sucasnych rychlostiach umoznuje ich prenos cez internet i lacne uskladnenie. To, prirodzene, robi vrasky hudobnym vydavatelstvam. Slovo mp3, najvyhladavanejsie na internete, sa stalo synonymom hudby zadarmo. Hudba sa, samozrejme, dala kopirovat aj predtym, ale este nikdy to nebolo take jednoduche a technicky podporovane (k dispozicii su vreckove mp3 prehravace). Ak by sa s tym nieco neurobilo, ohrozilo by to existenciu hudobneho priemyslu. Vysoka cena nahravok je z velkej casti dana honorarmi hviezd, nakladnym marketingom a redaktorskou pracou. Poziadavka obmedzit bezplatne [Image] sirenie nahravok je teda uplne legitimna. Hudobne nahravky su len vypukly priklad, to iste, samozrejme, plati pre vsetky druhy informacii. Ale otazka platenia nie je dolezita len pre producentov. Prehladne platenie je aj v zaujme prijimatelov. O to viac, ze pri modernych informacnych technologiach je este tazsie sprehladnit majetkove pomery v informacnych mediach ci dokonca obmedzit podiel jednej skupiny na trhu. Platit za informacie sa teda musi, najma ak maju byt kvalitne. Znie to sice samozrejme, ale prekvapivo vela ludi si tento jednoduchy fakt neuvedomuje. (Alebo je to sugescia nepriatelov?) Platit mozeme rozne: koncesionarskym poplatkom, predplatnym, kupou CD nosica s encyklopediou ci inou nahravkou alebo zaplatenim poplatku za jednorazove spristupnenie konkretneho encyklopedickeho hesla, hudobnej nahravky, filmu, spravodajskej informacie a podobne. Alebo budeme platit inak. Dotovany telefon platime jeho pouzivanim, bezplatne televizne vysielanie a telefonne hovory tym, ze musime strpiet prerusovania reklamou, ktora sa vyskytuje aj na obrazovkach dotovanych pocitacov. Sukromie? Ked sa svojho casu v Nemecku uvazovalo nad technickou strankou spoplatnenia dialnic (velmi nepopularne), jeden z navrhov bol zamontovat do kazdeho automobilu cip, ktory by ho identifikoval pri vstupe a opustani dialnice, a tak umoznoval pohodlnu platbu. Okamzite sa to stretlo s odporom - ako jeden z hlavnych argumentov sa uvadzala potencialna moznost kontroly pohybu, a teda strata sukromia. Argumenty uspeli, ale dnes su uz smiesne v porovnani s tym, ako mozeme byt pomocou mobilnych telefonov (velmi popularne) lepsie kontrolovatelni. A netyka sa to len nasho pohybu. Ale to je zase smiesne v porovnani s tym, co dokazu informacne technologie. Tie umoznuju ziskavat a analyzovat udaje o vsetkych nasich aktivitach, o tom, s kym komunikujeme, co nakupujeme, ako sa zabavame a podobne. Len nepriatelia informacnej spolocnosti nebudu chciet stavat hradzu takymto snaham. Informacne technologie su ako kazda uzitocna novinka aj vynikajucou prilezitostou pre kriminalne aktivity. Preto ini nepriatelia volaju po obmedzeni anonymity ci dovernosti komunikacii v sieti. Tym vsak nahravaju skor zhromazdovacom informacii nez boju proti zlocinu. Kazdy pokrok v oblasti pocitacovej bezpecnosti je prakticky okamzite dostupny obom stranam. Navyse, doverna komunikacia je nevyhnutna napriklad pri financnych transakciach. Nove spolocnosti Tradicnych nepriatelov informacnej spolocnosti mozno hladat medzi mocenskymi elitami, od totalitnych diktatorov az po demokraticky zvolenych kleptokratov. Informacne technologie vsak maju vplyv aj na fungujuce demokracie. 24. januara prebehnu v obvodoch 36, 37 a 38 na Aljaske prve internetove volby v ramci republikanskych prezidentskych primarok. Je to prva lastovicka, hoci na internetove vseobecne volby si budeme musiet z technologickych pricin este zopar rokov pockat. Aspon tolko hovori sprava kalifornskej statnej komisie, ktora posudzuje moznosti on-line hlasovania. Demokracia, samozrejme, nespociva len v technickej stranke hlasovania. Myslienka zastupcov vychadza z predpokladu, ze maju viac skusenosti a informacii, aby mohli prijimat kvalifikovane rozhodnutia. Zatvorte na chvilu oci a predstavte si parlamentne panoptikum. A teraz ich mozete otvorit. Argument lepsej informovanosti (vy)volenych zastupcov zase spochybnuju informacne technologie. Nic nebrani tomu, aby rovnake odborne informacie mali k dispozicii aj volici, ktori v ich kontexte mozu kontrolovat cinnost svojich zastupcov. Toto moze spolu so zlacnenim hlasovacieho mechanizmu lakat k presadzovaniu prvkov priamej demokracie. Uz teraz sa vsak vo vyspelych statoch objavuje nevola k politikom, ktori vsetky svoje rozhodnutia odovodnuju ekonomickymi analyzami (spravidla neznamych a nikym nevolenych) odbornikov. Politika by predsa mala byt aj o viziach a zasadach. Meni sa aj pojem spolocnosti. Informacne technologie umoznuju vznik uplne novych zoskupeni, ktore su zalozene na inych nez regionalnych, jazykovych ci narodnostnych principoch. Su tieto nove spolocnosti eldoradom pre socialnych inzinierov, alebo si na nich vylamu zuby? A co spolocnost obcanov [Image] druhej kategorie, ktori nemaju pristup k informacnym technologiam? Sloboda? Tak, ako su pre niektorych peniaze, mobilny telefon, internet a podobne zhmotnenou slobodou, tak su pre druhych zhmotnenou neslobodou, rafinovanym prostriedkom ucinnejsej motivacie ci lepsieho vyuzitia pracovnej sily. Ked sa svojho casu hovorilo, ako informacne technologie umoznia pracovat doma, kazda strana si to vysvetlovala inak. Jedni si mysleli, ze usetrene dve hodiny cesty na pracovisko budu moct venovat sebe, rodine, priatelom, druhi sa tesili, ze sa bude pracovat o dve hodiny viac. Kto ma pravdu, vidno na priklade USA, krajiny s najrozvinutejsimi informacnymi technologiami, kde sa vsak podla poslednych udajov pracuje viac ako v Japonsku (merane poctom odpracovanych hodin do roka). Praca, nakup a zabava z domu je zaroven idealnym prostriedkom atomizovania spolocnosti alebo/a jej manipulovania informaciami sitymi na mieru. Na zaver sa musim priznat, ze aj ja som potencialnym nepriatelom novych informacnych technologii. Ak by DF vychadzalo len vo vhodnej elektronickej podobe, jeho sefredaktor by sa mohol lahko dozvediet, ze tento clanok si pozrelo len sedem ludi a ziaden z nich mu nevenoval viac nez 5 sekund :-(. Damas Gruska Autor (1962) je informatik. [Image] [Image][Image][Image]