[Image] Aka spolocnost? Podla pripravovanej legislativnej upravy bude zriadenie internetovej stranky podliehat udeleniu licencie. Zaroven sa zavadza koncesionarsky poplatok pre pouzivatelov internetu. V dovodovej sprave sa ako hlavny argument uvadza paralela s elektronickymi mediami. V sucasnosti prostrednictvom internetu vysiela vo svete (nekontrolovane!) niekolko tisic radii a podobny rozmach televizneho vysielania je len technickou otazkou. Diskutovana je i namietka, ze pocet domovskych stranok nie je technicky obmedzeny, takze vyberove konanie je zbytocne. Ako protiargument sa spomina satelitne vysielanie, pri ktorom tiez nie su technicke obmedzenia, ale licencia je u nas aj tak nutna. Iniciativni poslanci dokonca dbaju o to, aby takato vzacnost nemohla len tak zmenit majitela (VTV). Koncesionarske poplatky su odovodnene paralelou k verejnopravnej televizii a rozhlasu. Internetovym pendantom je im v tomto pripade verejnopravna domovska stranka Narodnej rady. Kedze si ju, podobne ako SRo ci STV, moze prezriet kazdy, musi za toto pravo zaplatit. Dobre. Mozno sa nic take (zatial) nepripravuje. Takyto navrh by bol ale predsa uplne v duchu informacnej politiky sucasnej i predoslych politickych garnitur: vybrat hrozienka z kolaca informacnych technologii pre svoju moc ci statnu (v lepsom pripade) kasu. Kto a co Je priznacne, ze zodpovednost za informatizaciu spolocnosti sa ako horuci zemiak prehadzuje od ministerstva dopravy cez statisticky urad az po ministerstvo skolstva. Poukazuje to na nepochopenie vyznamu noveho fenomenu. Navyse tento urad by mal v prvom rade pripravovat zavazne skolske reformy a zatial z neho vysli na verejnost len biedne vystupy - a samotne ministerstvo nie je prave prikladom (mierne povedane) vo vyuzivani modernych technologii na oboznamenie danovych poplatnikov s cinnostou a hospodarenim svojich organizacii (zakladnymi skolami pocnuc a grantovymi agenturami konciac). Vlada je casto kritizovana, ze investuje do predimenzovanych autostrad namiesto do poddimenzovanych informacnych dialnic. Otazne je, ci ma vobec nieco budovat, ci by nestacilo, keby rozvoj podporovala standardnymi ekonomickymi a hlavne legislativnymi nastrojmi. Bez toho, aby informacie ziskali pravnu relevanciu, nie je myslitelny rozvoj informacnej spolocnosti. Vlada sama ma byt ale prikladom a iniciatorom vyuzivania novych technologii. Priprava odbornikov podla vsetkeho tiez nepatri medzi priority. Napriek spolocenskej objednavke i vysokemu zaujmu studentov je vyuka informatiky na Univerzite Komenskeho vazne ohrozena. Z tohto nemozno vinit len manazment univerzity, ale aj nevyhovujucu vysokoskolsku legislativu. Esteze na STU nasli dost sil a pripravuju samostatnu fakultu informatiky. Grantova agentura nema pre informatiku zriadenu ani samostatnu komisiu. A pre tych, co maju len malu predstavu o velkych cislach: na vyskum v tejto oblasti davame menej prostriedkov nez na pocitace pre panie a panov poslancov (a ich rozkosnych vnucat). Infrastruktura Ked nechame bokom informacne dialnice, stale ostava problem, ako sa na ne napojit z domacnosti ci kancelarie. Ani tu sa vlada nevyznamenala. Hovory cez pevne linky su, v rozpore s trendom v zahranici, stale drahsie a polavil i konkurencny tlak v mobilnych sluzbach (neudelenie licencie pre tretieho operatora v pasme GSM 1800). Legislativa vo vyspelych krajinach ide omnoho dalej - demonopolizuje. Bolo by naivne ocakavat, ze vam este niekto potiahne domov droty pre konkurencneho telefonneho ci kabloveho operatora. Nove pravidla nutia majitelov existujucich vedeni, aby ich spristupnili pre kohokolvek, kto chce poskytovat podobnu alebo inu sluzbu, pokial to je technicky mozne. U nas je naopak monopolne postavenie malokedy co i len vyvazene prislusnymi povinnostami. Napriklad v Bratislave prevadzkovatel kablovych televiznych rozvodov doteraz nezaviedol svoje sluzby do komercne menej zaujimavych casti mesta, dokonca mu ani nic nezabrani, aby obmedzoval svoje zakladne sluzby. Aj novy majitel slubuje internetove pripojenia, ale verte firme, ktora roky nesidli na nou udavanej adrese. Mimochodom, taketo skvele podmienky pre kabloveho operatora doprial magistrat firme Siemens. Informacie Vela sa hovori o prave obcanov na informacie, ale uz menej o technickej stranke jeho uplatnenia. Ale prave moderne informacne technologie su hlavnym argumentom proti tym, co zastupne spochybnuju prislusny zakon nakladnostou jeho realizacie. O co zapalistejsie, o to naivnejsie sa propaguje decentralizacia statnej spravy. Zo zakona sa navrh rozpoctu samospravy musi zverejnit na pripomienkovanie. Ked som sa o to pokusal v bratislavskom Starom Meste, z radnice ma poslali, aby som sa s navrhom zoznamil pri prislusnej ulicnej nastenke s tym, ze vyjadrit sa potom mozem listom. Ani sa necudujem, ze pri takychto pravidlach som bol vraj po rokoch prvy iniciativny obcan. Predstavte si, ze by navrh bol na internete a mohli by ste nan okamzite a pohodlne reagovat. Na domovskej stranke Narodnej rady sice najdete usmievave tvare vsetkych poslancov, ale ziaden navrh zakona ci inu parlamentnu tlac. V Cechach maju okrem kompletnych pisomnych materialov i prepisy vsetkych vystupeni, zoradene podla poslancov i casu. Esteze my takyto kult nepestujeme. Ani nie skryty povab informacnych technologii pre mocenske elity treba hladat inde. V suvislosti s verejnopravnymi mediami politici zvyknu hovorit o sluzbe obcanom, o mensinovych zanroch pre mensinove skupiny. Este som nepocul slovenskeho politika, ktory by sa stazoval na zlu dramaturgiu koncertov vaznej hudby ci nudne detske relacie. Vzdy si len tazkaju, ako im to v televizore malo slusalo. Ked sa zas svojho casu obmedzovali prostriedky pre rozhlasovu stanicu Devin, ozvala sa skupina roduvernych (nahodou odtial poberajucich honorare) s velkou obavou o duchovny rozvoj spoluobcanov. Az tak im neprekazalo, ze v tom case tato stanica vysielala na staromodnych frekvenciach, ktore sa nedali zachytit na ziadnom predavanom prijimaci. Na druhej strane je az dojemne, ako si sucasni mocipani rychlo spomenuli na internet, ked bolo treba zverejnit dlhy zoznam predchadzajucich privatizerov, a ako rychlo nan zabudli, ked by mali pomocou neho zverejnit financovanie vlastnych stran. Slovenske mocenske elity, samozrejme, nie su jedine, ktore by chceli vyuzit informacne technologie (len) vo svoj politicky prospech. Ked sa rozhodovalo o zverejneni vysetrovacej spravy pripadu Clinton - Lewinsky, nehlasovalo sa o tom, ci bude sprava pristupna k nahliadnutiu v nejakej kancelarii Bieleho domu, ale ci sa da na internet. Obidvoje by znamenalo zverejnenie. Teoreticky. Za pritom hlasovali i niektori puritanski republikani, ktori sa casto verejne obavaju sirenia nemravnych materialov prostrednictvom internetu. Samotna sprava je pritom peknou ukazkou jurisdikcnej pornografie, v ktorej strohy jazyk vysetrovatelov skuma, kto dal Monike dole gatky. Damas Gruska Autor (1962) pracuje v Ustave informatiky MFF UK v Bratislave. [Image] [Image][Image][Image]