nadtitulok: E-commerce, cize elektronicky obchod titulok: Hrobar obchodneho cestujuceho perex: Recept je zdanlivo jednoduchy. Pred meno spolocnosti napiste E, pripadne za meno .com (najlepsie oboje), a peniaze sa pohrnu. Ak uz nie zo zisku, co je (zatial) malo pravdepodobne, tak aspon od akcionarov, zhypnotizovanych perspektivou elektronickeho biznisu. text: Informacne technologie prinasaju nove cesty zakaznika k tovaru a tovaru k zakaznikovi, menia charakter samotneho tovaru, vyrobnych postupov i platenia. Experimentuje sa so vsetkym a zrejme nie vsetky cesty budu mat uspesny koniec. (Asi) Rembrandt po prvy raz Klasickym mechanizmom na vyvazovanie ponuky a dopytu je aukcia. Internet je idealnym prostredim pre zapojenie sa co najvacsieho poctu kupujucich a predavajucich i pre znizenie rezijnych nakladov. Ale aj takato technologia ma svoje uskalia. Drazby umeleckych diel sa tesia najvacsej pozornosti zo strany verejnosti, ale najznamejsie aukcne domy presli na internet len nedavno. K zdrzanlivosti ich viedli obavy, ze malokto bude ochotny kupit si dielo, ktore vidi len na obrazovke. Okrem toho aukcia sama nielen vyvazuje dopyt, ale ho aj vytvara. V cene je totiz casto zahrnuta aj atmosfera, publicita a imidz kupujuceho. Aj tak sa nova technologia presadila. Mnohi kupci aj pri klasickych aukciach vidia dielo len v katalogu a ani nemusia byt osobne pritomni. Uplna anonymita internetovych aukcii navyse umozni kupit si konecne to, co skutocne chcete: modry obraz 2 x 1 meter, akurat nad gauc. Internet by mohol splnit aj stary zberatelsky sen: niekde na zaprasenej povale objavit Rembrandta. Na sieti je toho tolko, bol by v tom cert, aby sa nieco podobne nepodarilo. A skoro sa aj podarilo pri predaji "abstraktnej malby signovanej R. D. '52" prostrednictvom spolocnosti eBay. Predavajuci, ktoreho identita sa skryvala za prezyvkou "golfpoorly", ponukal obraz za vyvolavaciu cenu 25 centov. Vydrazeny bol za 135 805 dolarov. Objav? Nie, dva triky. Okrem tradicnej historky o nadobudnuti dielka v "garage sale" a manzelke, ktora tu rarohu doma nechcela, predavajuci spomenul aj to, ze obraz je poskodeny - syn don nabural trojkolkou. Pre zvysenie hodnovernosti uverejnil aj detailnu fotografiu poskodeneho miesta, na ktorej bolo "nahodou" vidiet aj inicialky R. D. Obrazy Richarda Diebenkorna, ktory tiez zil v Berkeley, ako to o sebe uvadzal predavajuci, sa na aukciach zhodou okolnosti velmi dobre predavaju. No a druhy trik bol tiez klasicky - predavajuci sam nadhadzoval cenu. Co je v tomto pripade skutocny problem, lebo ak by nahodou ostal poslednym licitatorom, nic by ho neprinutilo zaplatit. A prave z tohto dovodu spolocnost aukciu anulovala - nie preto, ze celu historku si "golfpoorly" vymyslel. Na drazbach sa, samozrejme, nepredavaju len umelecke diela. Drazi sa vsetko - tovar, praca i sluzby. Spolocnost eBay ma 12,6 milionov registrovanych pouzivatelov. Ti davaju kazdu minutu 1 000 ponuk na niektoru zo 4,5 miliona poloziek. Priemerna predajna cena sa pohybuje okolo 40 dolarov pri poplatkoch 1 az 5 % v porovnani s 30 % v Sotheby's ci 10 % v Sotheby's online. Novodobe portaly Vacsina obchodov sa aj tak robi klasicky. Predavajuci ponuka a kupujuci si vybera. Spociatku bol predaj cez internet domenou zakaznikov, ktori vedeli co chcu (pocitacove komponenty ci elektronicke suciastky). Ulohou televiznych predajcov bolo zase presvedcit otupeneho divaka civejuceho na obrazovku, ze vec, o ktorej este pred chvilou netusil, na co je dobra, teraz ukrutne potrebuje. Toto sa uz zmenilo a doslo aj k vyraznej koncentracii predajcov: 75 % elektronickych obchodov typu business-to-consumer sa realizovalo pomocou piatich spolocnosti: Amazon, eBay, AOL, Yahoo!, Buy.com. Amazon je najnavstevovanejsia stranka v USA a patri k spickam v zapadnej Europe. Dokonca sa ujalo i oznacenie "zamazonovat" ako nazov pre proces pohlcovania konkurentov (polamali by sme si jazyk, ak by bol ostal povodny nazov spolocnosti Amazon - Abracadabra). Firma sa spociatku preslavila ako predajca knih, ale postupne svoje aktivity rozsiruje do vsetkych oblasti. Amazon je sice najznamejsia firma, ale zriedka predava najlacnejsie. Niektore firmy dokonca inzeruju vzdy nizsie ceny, Amazon ma vsak dobru povest v (s)plneni priani zakaznikov a dodavkach tovaru. 66 % zakaznikov sa k nej vracia, no s jej ziskom je to slabsie. Je nanajvys symbolicky. Internetovy zakaznik ma idealnu moznost vyberat si predajcu, ktory ponuka najvyhodnejsie podmienky. Tolko teoria. Prva vec je najvyhodnejsieho predajcu najst. A na to ludske sily stacit nemusia. A s robotmi to tiez nemusi byt az take jednoduche. Nedavno sudca Ronald M. Whyte vyhovel staznosti spolocnosti eBay a zakazal (az do definitivneho verdiktu) spolocnosti Bidder's Edge pouzivat softveroveho "robota", ktory ziskava informacie z internetovych stranok bez povolenia ich majitelov. Najznamejsie vyuzitie takychto robotov byva prave pri vyhladavani najvyhodnejsich cien. Spolocnost sa hajila, ze ich roboty predstavuju sluzbu zakaznikom, ktorym pomahaju pri orientacii v cenovych ponukach. Opacna strana namietala, ze je to nekala sutaz ci rovno kradez (databazovych udajov). Mozno este dolezitejsim aspektom je dovera. Je prekvapujuce, ze aj cena takych produktov ako CD ci knihy sa lisi u roznych predajcov az o 50 %. Zakaznici, aj ked maju pristup k vyhladavaciemu nastroju, ktory dokaze viac-menej spolahlivo najst najlacnejsi zdroj, su casto verni osvedcenemu predajcovi. E-konomika Este nedavno znamenalo kliknutie mysou na stranke nejakeho predajcu uzavretie obchodu a bolo teda signalom pre distribuciu a zuctovanie. Teraz je kliknutie casto signalom pre vyrobcu. Apple ako jedna z prvych velkych pocitacovych firiem zacala predavat cez internet. Zakaznik si zvolil konfiguraciu a to bol signal pre vyrobnu linku. Lacnejsi prenos informacie od zakaznika k vyrobcovi umoznuje podobnu technologiu aplikovat aj na vyrobu velmi lacneho tovaru. Nedavno sa objavila ponuka kupit si (objednat) hodinky prostrednictvom internetu s moznostou vlastneho vyberu z velkeho mnozstva ruciciek, cifernikov a puzdier. Takyto obrovsky pocet kombinacii by vo vyrobnom programe nemohol mat ziaden tradicny producent. Zakazkova vyroba za cenu konfekcie - cena hodiniek sa pohybuje okolo 50 dolarov. Tak ako kedysi konfekcia znicila vacsinu drobnych krajcirov a obuvnikov, tak internetova vyroba na mieru moze znicit klasickych vyrobcov. Tym v boji o zachranu neostane nic ine, len casto od zakladu zmenit svoje technologicke postupy. Pred rokom presli niektori giganti klasickeho priemyslu na system elektronickeho obchodu so svojimi priemyselnymi partnermi (business-to-business, b2b). Povazovalo sa to za rozhodujuci signal o stupni rozvoja internetovej technologie, na ktorej je uz mozne postavit cele priemyselne odvetvia. Bol to aj signal pre vahavych dodavatelov - ak nechcu ostat z kola von. Nemeni sa len vyrobna, ale aj distribucna technologia. Vylucne prostrednictvom internetu sa zacina predavat nielen digitalizovatelny tovar (hudba, film, softver, informacie atd.), ale aj prace vsetkeho druhu, najma tie, ktore sa daju tymto sposobom realizovat (eroticke sluzby, poradenstvo, vzdelavanie, liecenie atd.). Co sa digitalizovat neda, treba vyrabat co najblizsie k zakaznikovi. Uz sa objavuju pruznejsie technologie, rentabilne aj pri mensej produkcii. Postupne sa dotvara aj pravny ramec elektronickeho obchodu. Obmedzovanie predaja niektorych tovarov cez internet ma casto iste racionalne jadro. Lieky ci zbrane skutocne nemusia patrit do ruk hocikomu a v lubovolnom mnozstve. Na kvalitu niektorych tovarov ci sluzieb zase ozaj treba dohliadnut. Ale casto taketo ciste umysly maskuju obycajne ochranarstvo. Nielen informacne technologie, ale aj statny protekcionizmus patria k bohatstvu. Mimochodom, nie kazdy, pre koho je prezident Reagan bohom volneho obchodu, rad pocuje, ze za jeho administrativy bolo v USA prijatych viac ochranarskych opatreni ako za predchadzajucich 50 rokov. Internet bez hranic moze lahko ohrozit domacich chranencov. Nedufajte preto v rychle vyrovnanie ci znizenie cenovych hladin - ani pri tovaroch, ktore lahko preklznu cez colnice. Digitalizovatelny tovar je dolezitym vyrobnym a vyvoznym artiklom Spojenych statov. Internet okrem toho zvacsuje iny tradicny problem - danove uniky. Nie su to len miestne ci statne dane za tovar a sluzby, ale aj dane fyzickych a pravnickych osob. Mama, zamejluj stovku Kreditne karty nemusia byt vzdy tym najlepsim riesenim pre elektronicke platenie. Nie kazdy ich ma, nie kazdemu neprekaza strata anonymity ci sukromia spojena s ich pouzivanim a tazko sa s nimi realizuju platby zakaznik - zakaznik. Po pociatocnych neuspechoch preto zacina svitat na lepsie casy aj digitalnym peniazom. Pocas najblizsich troch rokov sa ocakava pokles vyuzivania kreditnych kariet zo sucasnych 95 % na 80 %. Jednym z problemov su mikroplatby (od 0.001 dolara do 1 dolara) - cena za drobne nakupy (vypocutie si hudobnej nahravky, spristupnenie informacie atd.). Tu musi nastupit taka platobna technologia, ktora nebude drahsia nez samotny tovar. Jedna moznost je ulozit peniaze (vopred, 1ClickCharge, alebo spatne, Qpass) na internetove online konto a odtial peniaze mejlovat. Spolocnost beenz.com (v sucasnosti ma 720 000 zakaznikov) zase prisla s inym platidlom. Ich beenzy mozno ziskat navstevou webovych stranok, nakupovanim na nich alebo vyplnenim roznych ankiet. Hodnota jedneho beenzu je stanovena na pol centa. Platidla vsak mozu mat este bizarnejsiu podobu. Uz vyse mesiaca moze 38 milionov ucastnikov programu "frequent flyer" spolocnosti American Arlines nalietane mile ziskavat i minat za tovary a sluzby ponukane v ramci spolocnosti America Online. Len pre predstavu, o ake peniaze ide - podla odhadov je v sucasnosti nevyuzitych 3 000 miliard nalietanych mil. Kedze letecke spolocnosti predavaju milu za 1 az 3 centy, hodnota milovej meny sa pohybuje medzi 30 az 90 miliardami dolarov. Navrat k zlatemu standardu zase predstavuje projekt firmy e-gold. Zakaznici si zalozia svoje konto nakupom zlata alebo ineho vzacneho kovu. Platby realizuju "transfermi" vahovych jednotiek svojho pokladu. System vyzera byt rovnako pevny ako ceny drahych kovov. Digitalny darvinizmus Napad nestaci. Ak si chcete zalozit internetovy portal, potrebujete okrem technologie este vela dalsich sluzieb. A tak vzniklo vela "metafiriem", takzvanych internetovych inkubatorov, ktore vam poskytnu vsetko ostatne - od uctovnictva az po marketing. Potom je to uz na vas. Ak mate stastie, prezijete, alebo vas "zamazonuju". Ale moze to dopadnut aj inak. V poslednych tyzdnoch skrachovali niektori velki predajcovia: Toysmart.com, CraftShop.com, Brandwise.com, Boo.com. Na jednej strane ide o prirodzeny vyber. Trh sa precistuje, prezivaju najschopnejsi - ti, ktori uspeju v konkurencii alebo aspon v presviedcani akcionarov, ze bude lepsie. Ti menej stastni doplatili na pridrahy marketing, neefektivne zasobovanie, skladovanie, distribuciu ci na taku zdanlivu banalitu, akou moze byt prilis zlozita domovska stranka. Predajca modneho tovaru Boo.com mal natolko vytvarne narocnu stranku, ze navstevnici so slabsim pripojenim nemali sancu urobit na nej obchod. Hoci firma rychlo zaviedla linku pre pomalsich zakaznikov, uz sa nevratili. Vacsina zo 188 milionov dolarov nakladov je nenavratne prec. Ironiou je, ze firmu nakoniec kupila spolocnost Fashionmall.com, ktorej stranka mala v aprili menej ako polovicny pocet navstevnikov nez Boo.com (558 000 verzus 208 000). Aj Vianoce, pre vsetkych obchodnikov najkrajsie obdobie v roku, boli pre viacerych internetovych predajcov sklamanim. Obraty sice boli rekordne, ale pre nakladnu reklamu a technologicke problemy pri zvladnuti naporu zakaznikov boli zisky biedne. A Slovensko? Tu si na boom "dotkomov" este len pockame. Nielen preto, ze nasa domena je sk. Damas Gruska Autor (1962) je informatik.