Zlodeji bitov

Zriedka vam bity zoberu. Vacsinou sa s vami o ne len podelia, dodaju bity zle, ci ich vymenia za vase dobre.

Nic tak efektivne nedokaze vyvazovat ponuku a dopyt, zaklad trznej ekonomiky a nic tak ucinne vytvarat dopyt, zaklad konzumnej spolocnosti, ako informacne technologie. Vytvorili tak obrovske bohatstvo, ale zaroven ho spravili zranitelnym. To laka dobrodruzne povahy. I tie menej poctive. 

Podla poslednych vyskumov, dve tretiny Americanov ma obavy z hackerov a vobec kybernetickeho zlocinu (ten sa za posledne dva roky  zdvojnasobil), rovnaky podiel sa domnieva, ze chytit zlocinca je menej pravdepodobne, nez pri klasickom zlocine. Tradicna domaca obrana, kolt, nepomoze. 
Ochrana bitov - "digitalizovatelneho" majetku - sa stava jednou z klucovych pre dalsi rozvoj informacnej spolocnosti. Ma nie len zabranit zlocinu, ale pomoct ho i odhalit a potrestat, ak sa uz stal. Prostriedkami pravnymi i technologickymi. 

Rozpinavi autori

Informacne technologie sa rychlo rozvija. Stazuje to pravnu ochranu. Nie len, ze sa za pochodu vytycuje hranica medzi tym, co je dovolene a co nie, ale ju treba aj okamzite exportovat, lebo digitalny svet statne hranice nerespektuje.

Ako prve sa na bity premenili pocitacove programy. A hned sa i zacali nelegalne kopirovat. Podla odhadov, v sucasnosti 36% pouzivaneho softveru ma piratsky povod. A moze byt este horsie.  O pat rokov sa ma zvysit podiel softveru distribuovaneho prostrednictvom ineternetu z dnesnych 12% na 66%. A neostane len pri nom. Rovnakym osud caka  hudobne a filmove nahravky, obchodne a financne transakcie. Vsetko, co sa podari premenit na bity.
Zakladom pravnej ochrany je vymedzenie rozdielu medzi sukromnym a verejnym majetkom. Nie nahodou otazka respektovania autorskych prav (vsetkeho druhu) je  pri zahranicnych navstevach americkej diplomacie dolezitejsou temou nez miestne vazenia plne politickych nesympatizantov.

Ale ani v samotnych Spojenych statoch nie je celkom vytycena hranica, pokial ma siahat ochrana autorskych prav. 26. jula sa bude na federalnom sude v San Franciscu prejednavat spor Recording Industry Association of America vs. Napster, firmou, ktora vyraba softver umoznujuci zdielat hudobne nahravky cez internet.
Ten si za 10 mesiacov ziskal vyse 10 milionov priaznivcov zdielajucich desiatky milionov copyrightom chranenych nahravok. To uz nie je poziciavanie diskov medzi kamaratmi. Napster sa brani, ze oni ziadne autorske prava neporusuju. Okrem toho, vobec nie je jasne, ci ich softver predstavuje skutocnu hrozbu pre hudobny priemysel alebo mu naopak pomaha. Podla prieskumov len 22% pouzivatelov by si vdaka Napsteru nekupilo CD alebo obmedzilo ich nakup. U viacerych ma taketo "promo" opacny efekt.

V juny zacaty sud medzi tou istou asociaciou  a spolocnostou MP3Board.com ma vyriesit spor vo veci nimi prevadzkovaneho internetovskeho vyhladavacieho nastroja, zameraneho na mp3 hudobne subory. Ten vyhlada nahravky bez ohladu na to, ci su legalne alebo piratske. Rozhodnutie justicie bude mat samozrejme vplyv na vsetky vyhladavace a vsetky druhy informacii, potencionalne spadajuce pod ochranu autorskych prav.

Este kurioznejsie posobia aktivity pravnikov filmovych spolocnosti. Ti poziadali sudcu Lewis A. Kaplan aby nariadil web-vydavatelom zakazat "linkovanie" na stranky, ktore obsahuju softverovu aplikaciu DeCSS, podla navrhovatelov umoznujucu obchadzat ochranu DVD filmovych nahravok.  
Inak povedane, nie len ze nemozete mat piratsky bity, nemozete mat ani nieco, co by ich podla niekoho nazoru mohlo vyrobit, ci dokonca nemozete na taky nastroj ani len odkazovat. Na jednej strane je to prirodzene. Vo vasej krajine nelegalne bity (softver, hudba, video, ideologia, propaganda atd.) umiestnite do informacneho raja a doma na ne len ukazete. Na druhej strane to moze byt vaznym obmedzenim pre "linkovanie" ako zaklad web-technologie, on-line zurnalizmus a internetovu slobodu vobec. A aby toho nebolo malo, pred dvomi tyzdnami si British Telecommunications spomenuli, ze technologiu linkovania maju uz 14 rokov patentovanu.

Zle bity

Nedavno vzrusil svet emailom sireny virus ILOVEYOU. Nie len preto, ze jeho posolstvu vdaka MTV rozumel kazdi obyvatel planety, ale i vdaka skodam, ktore sposobil. Za ich hodnotu by sme u nas postavili tri jadrove elektrarne (vratane provizie pre usmiatych statnych uradnikov a ich materske strany). Ako to uz byva pri kybernetickom zlocine, jedna vec je pachatela chytit, druha ho usvedcit a tretia potrestat. A i tu moze byt kamen urazu. Pachatel filipinske zakony priamo neporusil. Legislativu tam sice promptne upravili, no samozrejme nie retroaktivne. Ich sudcovia ale nie su ziadne talarove mysi, ktorym opona pravneho statu zaclana spravodlivost. Romeo bude brany na zodpovednost. Hadam nie len kvoli zdvihnutemu prstu mocnych, ale zranitelnych Spojenych statov.

Mimochodom, ILOVEYOU technologia posluzila nedavno na ziskanie dovernych informacii o zakaznikoch AOL. Menej intimny mail, ktory dostali pracovnici spolocnosti prichadzajuci do styku s citlivymi udajmi, obsahoval v prilohe  program, ktori robil dve veci: poslal spat heslo prislusneho pracovnika a vytvoril linku medzi AOL vnutornou sietou a hackerom.
Ale nie vsetky zle bity musia sledovat prizemny financny ciel. Pravna ochrana ma do patricnych medzi poslat i "hacktivistov", ktori spravidla nezistne a "nevinne" bojuju za dobru vec - zosmiesnenim ci presmerovanim stranok nepriatelov ludstva, amazonskymi drevorubacmi pocnuc a globalizatormi konciac.

Suboj technologii

Technologia ochrany dovernych bitov je pomerne dobre prepracovana. Je zalozena na viere, ze najnovsie kryptograficke algoritmy, su vzdy o krok pred ich menej pocestnymi supermi. Kriminalnikov, ktori prerozdeluju peniaze na bankovych kontach, je relativne malo.

Komplikovanejsie je to s bitmi, ktore by sice mali byt verejne pristupne ale nie su verejnym majetkom. Novy, na objednavku zabavneho priemyslu vytvoreny format nahravok, ma umoznovat ich lubovolne sirenie, ale pouzitie (prehravanie, predavanie, kopirovanie na klasicke nosice  atd.) ma byt mozne az po zaplateni prislusneho poplatku. 
Prevadzkovatelia roznych databaz sa zas spravidla brania technickymi prostriedkami (obmedzovanim poskytovaneho mnozstva inak bezplatnych informacii) proti parazitom, ktori by chceli postupne preniest a zhodnotit ich majetok. A co s informaciami, ktore i jednotlivo maju hodnotu, maju byt dostupne a zaroven  na nich nema beztrestne zarabat niekto iny? Treba si ich podpisat. V pripade digitalneho obrazku nie na okraj, ten sa da odstrihnut. Pomoze technika "digitalnej vodotlace". Podpis je zakodovany medzi bitmi tak, ze ho volnym okom nevidno. Muzikokazci, obrazkokaztci a ini kazci budu mat co robit.

V Amerike vsetko nevyriesia. Technologicky i pravny ramec rozvoja informacnej spolocnosti predstavuje taky vyznamny fenomen, ze ho ochotne na prve miesta svojej agendy zapisuju skoro vsetci sefovia exekutiv.  U nas na to mame komisiu. Ked sa pokusite zistit, kto su jej clenovia a doklikate sa na internetovej stranke Ministerstva skolstva k prislusnej informacii, tak zoznam nenajdete. Asi ho niekto ukradol.

Damas Gruska, 1962, autor je informatik