Ad. Ad. Damas Gruska: Korupcia ako z ucebnice

Priznavam, cielom mojho povodneho clanku  bolo vyprovokovat 
diskusiu. Na kratkom priestore som nadhodil temy priamej i nepriamej 
korupcie v skolstve. Treba zvysit spolocensku citlivost na vsetky 
jej prejavy a tak vytvorit tlak na prijatie systemovych krokov.

Diskusia sa vyhla zakladnemu antikorupcnemu opatreniu: ako odstranit 
disproporciu medzi ponukou a dopytom na trhu so vzdelanim. Podobna 
diskusia, ktora prebieha v Cechach sa priklana k poziadavke zrusenia 
prijimacich skusok, ci uz ako dosledku alebo pricine vyvazenia 
ponuky a dopytu. Teda k stavu, ktory je bezny vo vacsine skol 
civilizovaneho sveta. 

Zrusenie prijimacich testov samozrejme neznamena, ze kazdy kto zacne 
studovat, i skonci. Ale perspektiva manzelstva student-skola sa 
urcite da lepsie (obojstranne) posudit pocas prvych rokov studia, 
nez na zaklade vykonu podaneho pocas dvoch stresovych hodin. Takyto 
flirt vsak nemusia platit danovi poplatnici.

Nase skoly, ktore sa odhodlali prijimat vsetkych uchadzacov, 
narazili na nezaujem ich iniciativu primerane ocenit a podporit.

Druhou otazkou je, co s korupciou dovtedy nez sa nam podari 
disproporciu medzi ponukou a dopytom odstranit. Korupcia v 
prijimacom konani sa vo vseobecnosti chape tak, ze niekomu zaplatite 
a on vam pomoze dostat sa na skolu.

Kde su legalne hranice takejto pomoci? Nikto nepochybuje, ze za 
hranicou je sfalsovanie vysledkov prijimacieho konania. Zlozitejsia 
je situacia, ak je pomoc ponuknuta formou pripravy na prijimacie 
pohovory. Za jasny konflikt zaujmov, teda ako potencialny zdroj 
priamej alebo nepriamej korupcie, povazujem, ak takuto pripravku 
poskytuje niekto, kto je nejakou formou sucastou prislusneho 
prijimacieho konania. Ci uz ako tvorca testov, ich hodnotitel alebo 
clen prijimacej komisie. To je nepripustne zlucovanie funkcie 
vykonnej a kontrolnej.
Osobne rovnako nepripustnym pocitujem, aj ak sa na platenych 
pripravkach podielaju ostatni pedagogovia-insideri. V stave velkeho 
neuspokojeneho zaujmu o vzdelanie rodicia urobia vsetko, co by 
potencialne mohlo pomoct ich ratolestiam. Prislusnost pedagoga ku 
skole, aj bez priameho vplyvu na prijimacie konanie, vzbudzuje 
prinajmensom ocakavania. Nehovoriac o buducom pedagogickom vztahu 
k doucovanym studentom.


Obaja diskuteri oponuju rovnako. K zneuzitiu domneleho
konfliktu v dotknutych pripadoch nedochadza: absolvovanie pripravky 
nezarucuje a opak nevylucuje prijatie, a teda je vsetko v poriadku. 


Zvlast ma takato argumentacia mrzi u pana Burjana. System predsa 
nemozno budovat na absolutnej cestnosti a poctivosti jeho akterov. 
Aku podporu ziskaju v spolocnosti argumenty o konflikte zaujmov, ak 
im nerozumie ani osvieteny gymnazialny profesor a ponovembrovy 
ministersky reformator?

Este subtilnejsou je otazka, ako hodnotit, ak pripravne kurzy na 
prijimacie pohovory poskytuje ten, kto nema ziadnu vazbu na 
prijimacie konanie ci skolou. Tu su casto argumenty typickou zmesou     
socializmu kontinentalnej Europy s fragmentami anglosaskeho 
liberalizmu: podla nich je uplne v poriadku, ak medzi dva stupne 
statnych bezplatnych skol vlozime plateny privatny medzistupen. 
Podobne aj pan Vano, studujuci zadarmo pouca, v suvislosti 
s platenim za pripravne kurzy, o vzdelani ako o individualnej 
investicii. 

U nas prijatim student ziskava dve veci. Pravo studovat na skole a, 
v zaobalenej podobe, statne stipendium. Zaujem spolocnosti je 
investovat tieto prostriedky co najefektivnejsie, teda poskytnut 
stipendium tym, co ho budu vediet najlepsie zuzitkovat. Aby sa 
takyto dali vybrat, mali by sme si osvojit v zahranici bezny trend 
neprehlbovat ale vyrovnavat nerovnosti startovacich pozicii 
(nezavinena rozna uroven predchadzajuceho vzdelania, neprajne 
socialne alebo rodinne zazemie atd.) Nech mi nikto nehovori, ze 
system platenych pripravok nezvyhodnuje tych, co si ho mozu dovolit. 
Riesenim by bolo obmedzenie poziadaviek na prijatie striktne na 
skolske osnovy, ci poskytnutie bezplatnej pripravy.

Chcel som vyvolat diskusiu a teda som musel uviest konkretne 
priklady. Zvolil som dobre skoly. Zamerne, aby diskusia neskoncila 
mavnutim rukou nad skolskymi nepodarkami.

Vycitaju sa mi metody bulvarneho zurnalizmu. Suhlasim.
Plagiatorsky som svoje informacie odpisal z oficialnych web-stranok 
zmienenych skol. Dalej som ich neoveroval, lebo z nich by vychadzal 
aj ten, komu boli urcene, student ci rodic. 

Damas Gruska