[Image] Nijaky pokrok v medziach zakona Uradnici splnili plan na rok 1999. Po roku zaryteho mlcania predlozilo ministerstvo skolstva vychodiska koncepcie vysokoskolskej reformy na verejnu diskusiu. No, mozno nie na verejnu. A vlastne to ani nie su vychodiska koncepcie. Ale odmeny dostali. 25. januara, ako sa ukazalo, mesiac po zacati a tyzden pred ukoncenim verejnej diskusie som spolu s ostatnymi kolegami z fakulty dostal e-mail, ze na sekretariate dekana je k nahliadnutiu dokument Vychodiska pre tvorbu koncepcie dalsieho rozvoja vysokoskolskeho vzdelavania pre 21. storocie na Slovensku, ku ktoremu sa ma fakulta vyjadrit. Ked prednedavnom u nasich zapadnych susedov rozbiehali ich verejnu diskusiu o skolskej reforme, prislusni uradnici sa tlacili aj do medii a v nich kazde svoje vystupenie zacinali zoznamom internetovskych adries, kde mozno najst vsetky dokumenty vratane pripomienok. [Image] Kazdy, kto trochu pozna stav nasho vysokeho skolstva, dobre vie, v akej hlbokej krize sa nachadza. Neexistuje azda jedina Kresba oblast, ktora by nevolala po zasadnej reforme. Celkom prirodzene - Bobo sa preto na tuto temu zjavuju v tlaci kriticke analyzy i vizie Pernecky jeho fungovania. Jediny, kto sa do diskusie nezapajal a ani nereagoval na konkretne vycitky, bolo ministerstvo skolstva. S tym vacsou zvedavostou sme ocakavali predkladany dokument, kedze priprava koncepcie reformy vysokeho skolstva bola pre ministerstvo hlavnou ulohou na rok 1999. V najhrubsich crtach vieme vsetci, co od vysokeho skolstva chceme: Aby poskytovalo co najlepsie vzdelanie a pre vsetkych, co o to stoja. A aby to cele nebolo privelmi drahe. Ludstvo uz tisicrocia pozna cestu, akou sa da efektivnost v nejakej oblasti dosiahnut. Konkurenciou (medzi vysokymi skolami, pedagogmi, studentmi) a trhom. Od vychodisk koncepcie reformy pravom ocakavame, ze aspon nacrtne, do akej miery sa ma liberalny trh reformou vytvorit, ake formy jeho dohladu a regulacie sa budu uplatnovat, kto a ako ho bude financovat. Patdesiatrocny netrzny experiment stacil. Ak teda nechceme, aby i nadalej student stal v pozicii prosebnika o vzdelanie, miesto toho, aby sa onho skoly bili, predhanali sa, ktora mu poskytne kvalitnejsie vzdelanie. Ak nechceme, aby si zamestnanci univerzit mysleli, ze skoly su ich osobnym majetkom, ktory budu uzivat predovsetkym v prospech svoj ci svojich deti (Pravnicka fakulta UK). Ak nechceme, aby sa stavalo, ze student nie je prijaty na odbor pre nedostatok miesta, ale ta ista fakulta dlhodobo investuje do ineho odboru, o ktory je minimalny zaujem. Dobre vzdelanie Predkladany material venuje najviac priestoru definovaniu pojmu dobre vzdelanie a dobra skola. Je to syzifovska praca. Ak chceme byt v charakterizacii prilis konkretni, celkom urcite netrafime rychlo sa pohybujuci ciel. Ak vseobecni, skor ci neskor skoncime pri frazach. A tak sa docitame, ze vzdelanie vytvara vysoko kvalifikovanych odbornikov a zodpovednych obcanov, alebo ze poskytuje pohlady pomahajuce pri diskusiach o strategickych volbach. Cestou k dobremu vzdelaniu podla materialu je, ked skoly budu zachovavat svoje postavenie uplatnenim etickeho pristupu a vedeckej a intelektualnej presnosti pri svojich aktivitach, zdokonalovat svoje kriticke a prognosticke schopnosti a pomahat pri identifikacii a rieseni problemov ovplyvnujucich blaho komunit. No skuste nesuhlasit. Len co zacinaju byt formulacie konkretnejsie, hned z nich zacina vytrcat nedovera v samostatnost univerzit, styl socialneho inzinierstva, ci priamo statny dirigizmus a politizacia univerzit. Cestou ku kvalite ma byt napriklad vzajomna vymena pracovnikov medzi vysokymi skolami a hospodarskou praxou (svetom prace), ale i to, ze skoly budu zodpovedne voci vlade, parlamentu, studentom i celej spolocnosti. Na hodnotenie skol by mal existovat nezavisly celostatny organ (ze by akreditacna komisia?). Aspon nejaky trhovo konformny prvok, pokial by skutocne hodnotil kvalitu poskytovaneho vzdelania, a nielen kadroval zamestnancov fakulty (dokonca bez ohladu na to, ci vobec ucia). Alibisticky podmienovaci sposob pri formulaciach je charakteristicky pre cely dokument. Je absolutne neadekvatny pre vychodiska koncepcie predkladane ministerstvom. Pre vsetkych a nie draho Ovela strucnejsie riesi material otazku pristupu ku vzdelaniu a jeho ceny, hoci prave toto su najslabsie miesta sucasneho systemu. Nepripusta sa akakolvek diskriminacia. Ani jej pozitivna forma pre ludi, pochadzajucich z prostredia, kde vzdelanie nepatri k najvyssim hodnotam, alebo sa len tazko da ziskat. Takto zbytocne prideme o vela nadanych ludi. Jadrom k spristupneniu vzdelania (i jeho kvality) su financie. Nie mnozstvo, ale v prvom rade mechanizmus, akym ich skoly ziskavaju. Tomuto vsak material venuje celkom minimalny priestor, hoci od doby Fenicanov su peniaze najlepsi prostriedok, ako motivovat (aj skoly) k vacsim vykonom. Material ani naznakovo nespomina, ako objektivizovat cenu vzdelania, ani mechanizmus, na zaklade ktoreho budu univerzity prislusne prostriedky ziskavat zrejme preto, ze hlavnu ulohu by mal trvalo zohravat stat. Ak vsak nemame ujasnenu cenu toho-ktoreho druhu vzdelania, potom vlastne nevieme, ci je vyhodnejsie zalozit novu skolu, alebo vystacia existujuce. Ani nebudeme vediet, ako pripadne financne zrovnopravnit (velmi opatrne spominane) nestatne univerzity so statnymi, ci (uz vobec neuvazovana moznost) so zahranicnymi. Nebudeme mat ani realny mechanizmus, ako motivovat skoly k poskytovaniu lepsieho vzdelania viacerym. To je jadro reformy. Prave tomuto sa nasi uradnici bezpecne vyhli. Udelenie odmien clenom vlady je kritizovane z hladiska suladu s platnou legislativou. Niekedy by sa vsak mohlo uplatnit i kriterium zdraveho rozumu. Aj u ministerskych reformatorov, co splnili plan. Damas Gruska Autor (1962) je vysokoskolsky pedagog. [Image] [Image][Image][Image]