Pozor na Rogera Jednym z hlavnych znakov modernej spolocnosti je jej fungovanie zalozene na neosobnych vztahoch a pravidlach. Neprehladna a zlozita splet vazieb a zaujmov jednotlivych akterov si vynucuje permanentne cizelovanie pravidiel hry, tak, aby zabezpecovali poziadavky rozhodujuce pre zivot a rozvoj spolocnosti: rovnost prilezitosti, transparetnost, vybalancovanost zaujmov a pod. Klasickym problemom, s ktorym sa pravidla musia vysporiadat, je konflikt zaujmov. Hoci sa to tesi najvacsej publicite, s konfliktom zaujmom nemusia mat problem len velke ryby chystajuce sa skocit do, ci uz spokojne plavajuce v kalnych vodach verejnych financii. Spolocenskym zaujmom je vyhnut sa aj stretom, ktore sa nedaju vyjadrit priamo cez peniaze. Najdeme ich v praci medii. Nielen v suvislosti s mocichtivymi bossmi a ich novinarskymi prostitutkami. Konflikt moze mat i daleko subtilnejsiu povahu. Pred nedavnom rozruch sposobil i u nas dobre znamy anglicky filozof a milacik moralizujucej pravice Roger Scruton. Presnejsie povedane, podla neho rozruch nesposobil on, ale dennik The Guardian, tym, ze zverejnil jeho "sukromny list" adresovany velkej tabakovej spolocnosti, v ktorom ju Scruton ziada o zvysenie platu. Nie je ani tak zaujimava ciastka, o ktoru mu slo (zvysenie zo 4500 na 5500 libier mesacne, ked to uz musite vediet, teda o peknych 70 000Sk, ked si to neviete vypocitat). Pozoruhodnejsiu su sluzby, ktore cigaretarom filozofko a rozhlasovy moralizator poskytoval: pomoc pri "umiestnovani profajciarskych a anti-antifajciarskych clankov" (vlastnych i cudzich) v poprednych svetovych mediach. Rec bola o The Wall Street Journal, The Times, The Telegraph, The Spectator, The Financial Times, The Independent, The New Statesman a The Economist. Nikto nikomu neberie jeho nazor na fajcenie, ani nema vyznam polemizovat so Scrutnom, ci ma napriklad stravovaci styl v duchu "McDonald's" horsi vplyv na kvalitu zivota ako tabak. Problem je skor v tom, ze Scruton systematicky zabudal k svojmu podpisu pod clanky pridat zmienku o tom, ze zan berie honorar dva krat a tak varovat doverciveho citatela nachylneho brat Scrutonove mudrosti za bernu mincu. Skratka, bola to klasicka ukazka konfliktu zaujmu. Reakcia prisla okamzite. The Wall Street Journal oznamil ukoncenie spoluprace s autorom, ktory v tabakovych clankoch neupozornil na svoju zaujatost a v skromnosti sebe vlastnej si k menu pripisoval len "filozof zijuci v Anglicku". Ako uspesny bol Scruton v najvyznamnejsom celosvetovom mienkotvornom tyzdenniku The Economist je tazsie usudit. Hoci sa na jeho strankach objavilo niekolko clankov kladucich (mierne povedane) otazniky nad protifajciarskou, hlavne americkou, hysteriou, z koho boli pera sa citatel nema sancu dozvediet -- ich clanky su v zasade nepodpisane. The Economist citam roky, a hoci nie vzdy sa viem stotoznit s ich zavermi, cenim si ich presnost argumentov a profesionalitu. A tak mi nedalo a napisal som redakcii otazku v Scrutonovej veci. Po prvej vseobecnej reakcii ani nie za 30 hodin, som dostal mail od samotneho sefredaktora Billa Emmotta. Oznamil mi, ze Roger Scruton pre nich ziaden clanok na spominanu ani ziadnu inu temu nepisal a ani "neumiestnoval" a podla jeho informacii sa o to ani nepokusal. A ani by neuspel, kedze maju presne pravidla riesiace mozny konflikt zaujmov. Nuz, ostal som ohromeny. Ani nie tak obsahom a rychlostou odpovede. Skor tym, ze sa s nou neznamemu citatelovi zo Slovenska unuval osobne mocny muz sveta, Bill Emmott. Zda sa, ze redakcia berie i nepatrne podozrenie z mozneho konfliktu zaujmov velmi vazne. Pre nasinca zo smutneho Scrutonovho pribehu plynu tri ponaucenia: 1. Pozor na moralizujucu pravicu (nie len zahranicnu, ale aj na ich bujnejucich domacich epigonov) - prilis casto sa ukazuje, ze o spine nielen hovoria. Nekonecni mentori si samozrejme koleduju, ale problem je zrejme hlbsi. Ten, kto si o sebe mysli, ze ma pravo na zaklade "principu" (ideologie, nabozenstva, moralky) urcovat pravidla a tie vnucovat liberalnejsim spoluobcanom, lahko sklzne k tomu, ze pravidla pre neho samotneho prestavaju platit. Vidi pred sebou uz len zastup nepoucenych oveciek, s ktorymi osobne nema az tak vela spolocneho. 2. Konflikt zaujmov je permanentne a stavnate susto v ustach nasich novinarov. Na rychle a radikalne sudy netreba dlho cakat. Pokial ide o druhych. Stoji sa ale zamysliet nad tym, kolki (sef)redaktori maju zabrany uverejnovat clanky autorom, o ktorych zaujati dobre vedia, kolkym vadi, ze sa ich autori cez noc "zazracne" stanu "naslovovzatymi" odbornikmi na nejaku velmi specialnu oblast. Kolkym prekaza, ze ich autori kopu za vsetko ine, len nie za citatela, posluchaca, divaka. 3. Nuz a stoji za to sa zamysliet i nad tym, kolko sefredaktorov si seba samych a svoju pracu vazi natolko, ze im nie je zatazko osobne reagovat na vyhrady k profesionalite svojej alebo svojich ludi. Lebo toto vsetko je o profesionalite, a ta je jedinou cestou k uspechu. Media su dolezite. Nejde len o ich vlastny uspech, ale i o uspech celej spolocnosti. Damas Gruska