Reformator po slovensky Na uspesnu realizaciu reforiem -- a to bez ohladu na to, ci su robene z pozicii liberalnych, ci konzervativnych, pravicovych alebo lavicovych, potrebuje mat reformator v prvom rade zretelnu predstavu o tom, co a preco chce dosiahnut. Ak v tom nema jasno, sotva zajde daleko. To vsak nestaci. Rovnako musi mat jasno i v tom, ako rozlozit jednotlive kroky a ako ich zdovodnit, tak aby boli priechodne politicky, socialne a kulturne. Ale este ani toto nestaci. Pri behu na dlhej trati musi mat reformator aj osobnu integritu a doveryhodnost (a to sa tyka i jeho tymu) -- ved ako by na verejnosti posobil praviciar, ktory by v sukromi profitoval zo socialneho statu, ci laviciar, ktory by okradal svojich zamestnancov. To, ze sa u nas o reformach viac hovori, nez citime ich uspesne konce, ma vela pricin. Urcite je jednou z nich aj to, ze reformatorom chyba jedna -- ak nie vsetky z vyssie spomenutych predpokladov. Tradicnym fesackym logom vladnych reforiem je Ivan Miklos, mediami prezentovany ako prototyp pravicoveho reformatora. Stoji teda za to pozriet sa, ako sa jemu reformy daria. Spomedzi viacerych sa za najuspesnejsiu povazuje reforma bankoveho sektoru, i ked presnejsie by bolo hovorit o jeho oddlzeni a sprivatizovani. Bankovy sektor ma k efektivnosti zatial daleko, aspon tak sa da usudzovat z rozdielu medzi urokmi, za ktore poziciava a ktore poskytuje vkladatelom, ci z cennika sluzieb. Oddlzene banky su ale spokojne, maju slusne zisky, ich zamestnanci mastne platy, len chudakom danovym poplatnikom ostalo sto miliard pre plac. I ked asi pre mensi ako po do stratena vyustenom Mikosovom Audite statnej spravy. Ivanovi Miklosovi sa podarilo napriek velkemu kriku opozicie predat distributorov plynu a elektriny. Efekt tohto kroku zatial necitime -- ceny energii sice kratko na to astronomicky vzrastli (o bezmala 40% plyn a 70% elektrina, pre tych co nou kuria), tu ale bol oficialny dovod iny -- cenova deformacia a odlozenie ich napravania pred volbami. Zvlast druhy dovod urcite nezvysuje doveryhodnost vtedajsieho podpredsedu vlady pre ekonomiku, ktory navyse nesie zodpovednost za fungovanie prislusnych regulacnych uradov. Na tie sa znieslo vela kritiky aj zo strany velkych podnikov, ktore teraz platia vyssie ceny nez by nasli v EU. Vysledny stav je odrazom "balickoveho" ekonomickeho myslenia v ramci hospodarskej politiky "brzda - plyn". Minister je na novom poste len par mesiacov, ale uz vzniklo nad jeho posobenim vela otaznikov. Tykaju sa napriklad nejasnych planov okolo zakona na obmedzenie vydavkov politickych stran na volebnu kampan (svoje plany naznacil v den, ked ministerstvo sankcionovalo hriesnikov, ktory porusili sucasnu pravnu upravu). Ak mu je vzorom model demokracie, kde vyhrava ten, kto do kampane napumpuje viac penazi, nemal by zabudat, ze prave teraz v USA pripravuju zakon, ktory vydavky bude obmedzovat. Minister dalej oznamil radikalnu danovu reformu, mimochodom nie celkom kompatibilnu s planmi EU, ktora iste ziska podporu najvyssej prijmovej skupiny. Reforma ma vyber dani nielen zjednodusit, ale zaviest aj rovnu dan, hoci tento zamer nebol vo volebnom programe SDKU ani v programovom vyhlaseni. Na takyto radikalny krok sa zatial nikto v "euroatlantickej" kulture neodvazil, ani sucasny prezident USA, ktory sa aj tak dost napocuva, ze z jeho danovych skrtov bude mat osoh len horne 1 percento. Miklos ide este dalej, chce zrusit darovaciu dan, aj dan z prevodu nehnutelnosti -- obe sa povazovali za jeden z krokov na obmedzenie vytvarania dynastii, ktore su priamou hrozbou demokracie. Usetrenych par tisic korun za dedicsku dan z domu po rodicoch potesi kazdeho, ale len niekolki takto ziskaju desiatky milionov. Vladimir Meciar vytvoril skupinu bohatych, ta ma teraz velku radost z Ivana Miklosa, a rozhodne ju neskazia jeho najnovsie spanile najazdy na drobnych stavebnych sporitelov. Prekvapivo sa vsak radikalnej danovej reforme nevenuje zdaleka taka pozornost ako napriklad strajku zelezniciarov. Dokonca aj s tym ma terajsi minister financii vela do cinenia. Nielen preto, ze bol predposlednym ministrom dopravy a za stav zeleznic nesie aj on kus zodpovednosti, ale hlavne ako predkladatel statneho rozpoctu, v ktorom boli obmedzenia na zeleznici uz zakodovane. Tu asi najlepsie vidno tragediu reformy po slovensky. Najprv sa preprava zrusi s tym, ze o par mesiacov sa vytvoria legislativne podmienky na to, aby ju mohol realizovat niekto iny a o dalsie mesiace sa urobi analyza zrusenia. Vsetko naopak. Zahranicna skusenost ukazuje, ze aj stratove spoje sa nakoniec daju slusne prevadzkovat, ak sa chvilu hlada sposob. Ako vsetko dopadne este nevieme, ale jedno je uz iste: Nastvani su vsetci, hadam okrem cerstvo privatnych autobusovych prepravcov, ktorym vlada nahnala klientelu. A ako je to s integritou pravicovo mysliaceho Ivana Miklosa? Velku pozornost si svojho casu ziskali deti pana ministra, ktore na utratu krankasy isli na zdravotny pobyt do zahranicia. Media vsak netriafali do cierneho -- hlavny problem nebola "moznost" ovplyvnovani vyberu "stastnych" deti. Miklos zlyhal inde: zasada praviciara je ta, ze ak sa uz bez verejnych zdrojov neda, musi sa z nich brat velmi uvazlivo a rozhodne len najpotrebnejsim. A takym Ivan Miklos so svojim majetkom a prijmami sotva bol. Praviciar Miklos by svojim detom mal pobyt zaplatit z vlastneho a verejne zdroje nechat rodicom, co nezarabaju ani zlomok toho, co pan minister. Pri pisani tohto clanku som rozmyslal aj o inych prikladoch rozstiepenosti a teda nedoverihodnosti Ivana Miklosa. Spomenul som si, ako sa svojho casu dost "zasmodrchane" objavila sprava, ze si pan minister kupil do osobneho vlastnictva byt, ktory mu bolo poskytnuty pocas jeho uradovania (nie ako socialnemu pripadu). Tu som si spomenul na volakedajsi bytovy problem ineho "pravicoveho reformatora" zhodou okolnosti vo viacerych smeroch podobneho tomu nasmu. Vaclav Klaus , ako predseda vlady, napriek tomu, ze spolu s manzelkou mali niekolko milionovy rocny prijem, nemal problem listami oslovit starostov mestskych casti Prahy, a so slzami v ociach im opisat tazivu bytovu situaciu do ktorej sa dostane, ked raz opusti vladnu vilu. Jeden zo starostov vymakol a pan profesor dostal bytisko ako sa patri. Obom sa vsak usla taka "ostuda", ze sa radsej do obecneho kvartyru ani nenastahoval a na aferu sa casom zabudlo. Rovnako ako na jeho ekonomicke ci kuponove experimenty. Riesenie bytovej otazky u Ivana Miklosa som si vsak chcel samozrejme najprv overit prv nez by som to pouzil ako argument. Po netrivialnom patrani som ziskal e-mail pana hovorcu ministra financii (podla vsetkeho je i poradcom co znamena okruhlejsiu sumicku na vyplatnej paske ale i peknu ukazku tak casto spominaneho "systemoveho" myslenia). Sformuloval som svoju otazku a "odpoved" prisla obratom. Presnejsie, ze mi ju neposkytne, lebo ma nepozna, a nevie z akeho som media, a nevie odkial mam take informacie. Zbytocne som mu vysvetloval, ze som uviedol svoje plne meno a ze to by mohlo i stacit. Ostal neoblomny. Dokola (vymenili sme si viac nez desat mailov) opakoval stale to iste -- nepozna ma, nevie komu a za akym ucelom by dal odpoved, preco sa vobec pytam, pre koho pracujem atd. Raz mi dokonca dal cislo, kam si mam zavolat, linka ale nebola zapojena, a ani ked som to opakovane reklamoval, lepsie cislo neposlal. Skratka, mal som chut tuto hru prestat hrat, po odpovedi som uz netuzil. Urobil som vsak predsa len ustupok (teraz sa zan hanbim) a napisal som mu, kam zvycajne pisem. Potom som uz dostal odpoved: "Ivanovi Miklosovi nebol prideleny byt pocas jeho posobenia vo vlade". Po tejto skusenosti sa mi nechce nad hodnotou odpovede rozmyslat, ani spekulovat, ako vselijako by sa dala vykladat. Tym skor, ze som medzicasom dostal odpoved aj z oddelenia pre vztahy s verejnostou. Ti mi na moju otazku najprv napisali ze "nesplna nalezitosti ziadosti o spristupnenie informacie v zmysle zakona c. 211/2000 Z.z.". Ked som im odpovedal, ze ci by mi nenaznacili, co by som mal doplnit alebo v com konkretne je problem, dostal som druhu odpoved v tom zmysle. ze sa mam obratit na nejake dalsie cislo alebo "Pokial Vam to nevyhovuje, doporucame sa so ziadostou o informaciu obratit na povodneho vlastnika bytu t.j. urad vlady SR." Tu som to vzdal. Kapitolu o osobnej integrite I. Miklosa nech pise niekto iny.