Disidentom lahko a rychlo

Nie, nemam na mysli dlhy rad "hrdinov" cakajuci 
v chladnom decembri roku 1989 kym sa dostanu 
k podpisovym harkom pod prehlasenim Charta77. Ich 
dodatocna odvaha bola taka trapna, ze ich nakoniec 
bolo treba vyzvat, aby toho nechali -- o takuto 
obciansku "statocnost" uz nikto nestal. 

Mam na mysli skor sposob, ako u nas vznikaju ini, 
porevolucni disidenti -- odstiepenci. Nepotrebuju na 
to vela, staci prejavit iny nazor, nez ten, ktory 
presadzuju momentalne vladnuce statostrany ci 
strana -  zvlast vtedy, ked si nim jeho "majitelia" 
nie su az taky isty. Ked nema jednoznacnu podporu 
vo verejnosti, v zahranici a tak upodobne. 

V roku 1992 sa zosypalo hromzenie na tych, ktori 
v rozdeleni CSFR nevideli ziadne terno ci sa  
dokonca domahali aspon referenda na tuto dolezitu 
temu. Hned sa im islo oznacenie zradcov narodneho 
zaujmu ludu slovenskeho. Tym, ktorym sa neskor 
nepozdavalo znenie Ustavy, byt k samostatnemu statu 
sa vehementne hlasili, zas navzdy prischol bilag 
zradcov statneho zaujmu mladuckej republiky. No 
a uplne najhorsie sa vedie tym, ktori sa 
spreneverili ci ohrozili "narodno-statny" zaujem. 
Posledne taketo elementy identifikoval sam premier 
v signataroch vyzvy za konanie referenda o NATO. 
Novinari rozumeju spravnym signalom. Tie prave 
noviny hned usporiadali kampan, nie nepodobnu tej, 
ktoru viedol komunisticky rezim aj proti otcovi ich 
terajsieho sefredaktora. Samozrejme, zacina sa 
kadrovanim signatarov, ich rozdelenim do skupin 
podla moznosti nesucich negativne oznacenia.
A na koho bolo tazko co to najst, tak sa mu aspon 
vytklo, ze je v partii s ostatnymi. Prida sa 
pateticky komentar: "Jednej velkej prehry sme sa 
vsak stali svedkami uz vcera. Krajina prisla o cast 
svojej minulosti, lebo ludia na listine urobili za 
nou z vlastnej vole hrubu ciaru. Je to ich pravo, 
ale je to aj smutne svedectvo o dobrovolnom 
zabudani." No a samozrejme i nejake tie argumenty: 
referndum nie je potrebne -- lebo ho ustava 
nevyzaduje (tak ako v roku 1992), referendum malo 
byt, ak, tak pred pozvanim (zhodou okolnosti bolo 
a bolo spackane silami spojenymi, navyse to iste by 
sa mohlo povedat o referende o EU), referendum je 
zbytocne -- volici rozhodli vo volbach (rad by som 
videl toho volica, ktory mal na vyber ako tak 
rovnocenne strany a rozhodol sa medzi nimi na 
zaklade pristupu k NATO). Skratka argumenty 
rovnakej hlbky a presvedcivosti ako tie, preco 
treba zobrat prave Irak utokom. Mimochodom, i to ze 
z tychto sa kde komu dviha zaludok, moze prispiet 
k tomu, ze podpisov pod referendovu ziadost bude 
pribudat. Jedine co zatial v protireferndovskej 
kampani proti minulosti chyba su protestne listy 
pracujucich, rozhorcene nad pocinanim 
protistatnikov co "zaspali dobu" a podpisova akcia 
"Antireferndum".

Cela antireferndovska kampan je ukazkou urovne, na 
akej sa na Slovensku kona spolocenska diskusia. 
Vstup do NATO je iste vazne rozhodnutie, asi by 
nebolo dobre, keby sa prijalo bez, ked uz nie 
referenda, tak bez serioznej spolocenskej diskusie 
(a nie TV propagandistickych agitiek). Mala sa 
konat uz davno, bez zastrasovania a 
zjednodusovania. Aby z nej bolo jasne, co nam NATO 
prinesie a co odnesie. Aby sme neprijimali  
rozhodnutia sposobom, z ktoreho ostane   
trauma podobna z rozdelenia Ceskoslovenska bez 
rozhodnutia obcanov a aby nevznikol priestor pre 
novych populistov, ktori spustia krik po prvej 
navsteve obchodnika so second hand stihackami ci 
vyslani nasich vojakov kamsi. No a aby sme uz 
nevyrabali disidentov. Nie preto, ze by v minulosti 
nasej krajine nepomohli. 

Damas Gruska