Sprava o starom Presporku Druhy titul z edicie Bratislava - Pressburg vydavatel Albert Marencin opat venoval K. Benyovszkemu a opat prekladu diela, ktore povodne vyslo vo vydavatelstve S. Steinera. Prechadzky starym Presporkom su tentokrat viac solidnym historicko- architektonickom sprievodcom po meste nez bedekrom milovnika romantickych zakuti. Su prechadzkou chodca roku 1937 po stredovekej Bratislave, jej najvyznamnejsich stavbach a ich dejinach. Benyovszkeho zaber siaha od najstarsich stavieb ci uz dochovanych alebo zaniknutych, priestorovo je vymedzeny na vnutorne mesto a blizke okolie hradieb. I ked sa dnes na niektore veci s odstupom vyse polstorocia divame inak, je to rozpravanie cenne a to nie len ako sprava o stave mesta a jeho poznani v polovici dvadsiateho storocia. Presvedcit sa o tom mohli ucastnici nedavnej verejnej prezentacie tejto knihy. Uvadzal ju historik S. Holcik a sotva by sa mohli stretnut - i ked len symbolicky - dvaja Bratislavofili, ktorych vnimanie mesta je odlisnejsie. Kym v Benyovszkeho Bratislave maju popri historii rovnocenne miesto historky, legendy, myty a povery, Holcikovu Bratislavu vymedzuje stroha faktografia odborneho vyskumu. Benyovszky naplnil Bratislavu zivotom, prirodou, zmenou, postavami historickymi aj nehistorickymi. Holcikov pohlad je viac staticky, kriticky hodnotiaci vyvoj mesta z perspektivy blizsie neurceneho historickeho okamihu. Pritom oba pristupy mozu robit dobru sluzbu mestu, pokial si najdu spravne posobisko. Bratislava si zasluzi vedecke badanie, ale to, co tvori vytvara genia loci, co laka turistov, co formuje povedomie obyvatelov nie su vedecke fakty. Lebo ich prizmou by sotva kto zabludil do nehostinneho kuta Skotska zvaneho Loch Ness ci v zastrcenych ulickach Prahy zazrel tien Golema. Slovenske vydanie, rovnako ako povodne nemecke, ilustruju kresby Karla Huga Frecha, Benyovszkeho generacneho suputnika, s ktorym zdielal aj podobny osud, (ktory symbolicky predznamenal dalsie dejiny ich milovaneho mesta), i ked menej tragicky -- maliar povojnovy odsun Nemcov neprezil. Jeho kresby spolu s opat vynikajucou pracou Lubomira Kratkeho potesia kazdeho milovnika peknej knihy. Vydavatel doplnil preklad uvodom z pera M. Lasicu, pre niektorych svojimi zivotnymi hodnotami, stylom, formou zabavy echtovneho nexenofobneho bratislavskeho mestana a pre druhych, ako sam ironicky naznacuje, stredoslovenskeho priselca, ci presnejsie "prilezunca" - mal len pol roka ked sa rodina pristahovala. Pre niektorych je dokazom toho, akym stastim je pre mesto, ked sa mu podari prilakat talenty z celej krajiny, podobne ako najvacsiu slavu Viedne vytvarali "privandrovalci" zo vsetkych kutov monarchie. Inym zas vyhovuje pohodlne nekonecne vyhovaranie sa na zlych cudzincov, ktori nam znicili mesto. Lasicov predslov by mal vlastne byt skor doslovom, jeho obraz Bratislavy zacina priblizne tam, kde Benyovszkeho konci. Dopoveda dalsie dejstvo: vojnovymi zmenami vynutene zmeny v etnickom zlozeni obyvatelstva a nastupujuca bolsevizacia, ktore zasadili Bratislave krute rany. I ked zaver je uz optimistickejsi, este nie je vyhrane. Ano, Bratislave sa vracia atmosfera, opat zacina byt mestom, kde sa dobre zije a prestava byt laboratoriom na experimenty socialneho ci dopravneho inzinierstva, ale duch nedavnej minulosti sa obcas este pripomenie z novych megalomanskych planov sucasnych otcov mesta. Damas Gruska Karl Benyovszky, Spaziergang durch Alt-Pressburg, S. Steiner, 1937 Prechadzky starym Presporkom, A. Marencin -- Vydavatelstvo PT, 2001, preklad M. Takacova, 93 stran