Pretlak v skolskom hrnci Je zaujimave ako diametralne odlisne reakcie vzbudzuje nejaky rodak, ktory odide do sveta a tam sa preslavi. Jedni sa tesia, su hrdi na to, co my, Slovaci, dokazeme. Druhi su zas smutni. Nie ze by mu uspech nepriali, ale je im luto, ze zas jeden talentovany a usilovny clovek zo Slovenska odisiel, ze plody jeho prace znu viac ini, ze mu nasa krajina nedokazala poskytnut prilezitost profesionalne sa uplatnit, nebola mu schopna poskytnut kvalitne vzdelanie, atraktivne, bezpecne ci zdrave prostredie a pod. Hoci veci vsetky tieto rozmery "zivotneho" prostredia spolu suvisia, malo vykonne skolstvo je urcite jednym z dolezitych faktorov. Pri pretrvavajucom pretlaku medzi ponukou a dopytom stracame nadanych ludi hned dva krat. Tych, co ostanu bez vyssieho vzdelania a i tych, co za nim, casto nenavratne, odchadzaju inam. Jeden zo sposobov, ako sa skoly snazili tento pretlak uvolnit, boli rozne (platene) formy takzvaneho externeho studia. Bola to ich prirodzena reakcia i ked zrejme v rozpore s duchom legislativy. Situaciu mal napravit navrhovany vysokoskolsky zakon, zial tym najabsurdnejsim sposobom -- miesto toho, aby riesil problem, mal len legalizovat to, co legalne celkom nebolo. Oficialne mal zpoplatnit prave len tuto, inak objektivne najlacnejsiu, formu studia. Po tom, co navrh nepresiel, korunu vsetkemu nasadil statny tajomnik Fronc. Ten, obrazne povedane, pripomenul cloveka, ktory najprv zavrazdi svojich rodicov a potom ziada ako sirota o zlutovanie, - po tom, co sa skoly zacali hrozit rusenim externych studii, vyhlasil, ze i tak mame "externistov" privela. Veru mame, lebo na dobry sposob ako ulavit pretlaku medzi ponukou a dopytom sa ministerstvo nezmohlo. Riesenim by bolo zavedenie poplatkov i pre dennu formu studia - pokial by tieto brali do uvahy vykonnost studenta, motivovali skoly svoje sluzby nie len skvalitnit ale i zlacniet; zpoplatnenie, ktore by spolu so stipendiami umoznovalo v konecnom dosledky studovat pri tych istych nakladov viac studentom bezplatne ako teraz. Miesto toho prislo ministerstvo s najabsurdnejsim variantom -- skolne odvodzovat od nakladov a odpustit ho socialne najslabsim. Skolne uz menej motivujuce pre obe strany si tazko predstavit, je priamym dedicom "ekonomickeho" uvazovania i "socialneho" citenia predchadzajuceho rezimu. Podporovat studentov, ktori o studium velky zaujem nemaju, len preto ze pochadzaju z horsich pomerov je ako davat penaznu podporu na deti rodicom-alkoholikom. Taky je stav slovenskej lavice. Nesie zo sebou dedicstvo ideologie, ktora stala viac na strane parazitujucich nez socialne potrebnych. Kratko po tom, co boli zverejnene vysledky vyskumu verejnej mienky, podla ktorych to s weisovcami nevyzera preferencne beznadejne, oznamil minister Ftacnik svoj prestup do "perspektivnejsieho" timu. Nuz, mozno vylepsi medialny obraz novej strany, ale podla jeho ucinkovania na ministerskom poste, sotva jej pomoze k vytuzenej tvari modernej europskej lavice. I keby ho niekto obhajoval, ze sa mu s pretlakom medzi ponukou a dopytom po vysokoskolskom vzdelani predsa len nieco dari robit. Ved znizovanie kvality predsa musi znizit dopyt. Rodne cislo 62 07 01/6992 Slovenska sporitelna 0010630807/0900 Damas Gruska