Kde je vola tam je reforma Cim su vacsie ocakavania tym je vacsie sklamanie, ak sa ich nepodari naplnit. Velkost ocakavani nezavisi ale len od mnozstva predvolebnych slubov - tie ostatne neberu smrtelne vazne ani volici, zavisi i od toho, ci su spojene s kompletnou vymenou politickej elity a nie len s preskupenim sil vo vladnucej koalicii, vacsie ocakavania su od garnitury s uplne inou kulturnou vybavou a pod. Asi je to nespravodlive, ale tie iste vysledky, ktore niekoho budu zatracovat pod zem by inemu priniesli ovacie. Medzi najobjektivnejsie znamky z vysvedcenia politikov patri hodnotenie za stav verejnych financii, ostatne, je to predmet z najdolezitejsich. Tato znamka nam suhrnne povie, ako sa politikom podarilo zreformovat oblasti (spolu)hradene z tychto zdrojov, hovori o prijmoch, vydajoch a dlhoch, zaknihovanych i skrytych. A prave s touto znamkou to nevyzera najlepsie, pri nej ma realita navrch nad retorikou. Jednym z proklamovanych uspechov vlady je vysokoskolska reforma. Sprvoti sme pocuvali o tom, ze sa vytvorili podmienky pre jej nastartovanie, potom uz odvaznejsie tvrdenia, ze sa reforma rozbehla a neskor dokonca jeden z organov akademickej (samo)spravy hovoril o jej zavrseni, ked si dopisoval s organmi strany(!), ktora mala tuto reformu pod kuratelou a ziadal ho, aby ponechala v urade ministra, ktoremu chyba uz len kustik k dokonceniu diela. Tolko medialna podoba reformy. Pravny ramec reformy vysokeho skolstva tvoria okrem prislusneho zakona i dalsie normy, ktore zhodou okolnosti vstupili do platnosti priblizne v rovnakom case. Ak by sme reformu hodnotili prave podla kvality spravy verejnych financii, nedopadla by najlepsie. Nikto asi necakal, ze nova legislativa automaticky prinesie skolam viac penazi, ale ze im ich uberie, to tiez nie. Napriklad vdaka tupemu zakonu o verejnom obstaravani, skoly, pre ktore je vypoctova technika klucova, zaplatia za nu teraz viac a i tak nedostanu presne to, co potrebuju. Pritom stacilo trochu fantazie ci inspiracie zo zahranicia: kde umoznili, aby sa pocitac zakupeny z grantu stal casom sukromnym majetkom jeho riesitela, zabili hned tri muchy jednou ranou: zkvalitnili vyber pocitaca, starostlivost on i vyriesili problem, co z rychlo zastaravajucim inventarom (odpadom). Na jednej strane nova legislativa rozviazala skolam ruky: mozu podnikat v takmer lubovolonej oblasti, pestovat sampinony, ci obchodovat s realitami, len v jednom podnikat nemozu - v poskytovani vzdelania. Toto sa sice v buducnosti moze zmenit, ale struktura vysokych skol (za spoluposobenia zakona o verejnej sluzbe) sa zrejme na dlhe roky fixuje teraz a pre sucasne postavenie skol. Neskorsia nutna restrukturalizacia vyjde draho. O kvalite spravy verejnych financii je i pripad prijimacich skusok na Fakultu manazmentu UK. Jej dekan zrejme nebol schopny zabezpecit objektivne prijimacie konanie -- teda to, co od neho danovy poplatnik, ktory jeho fakultu financuje, ocakava. Intuitivne by takehoto dekana (i fakultu) mala do patricnych medzi poslat Akreditacna komisia, ktorej uloha by mala spocivat nie len v rozhodovani, co este mozno povazovat za vysokoskolsky diplom a co nie, ale i v tom, ci pristup k verejnym prostriedkom na vzdelanie maju spravodlivo vsetci. Prijimacie pohovory na FM UK nie su prvy pripad "spontannej" privatizacie skoly a novy vysokoskolsky zakon nie je zarukou, ze ostane poslednym. A vinnici? Reformu vysokych skol mala pod kuratelou strana, ktora, ako sa neskor potvrdilo, chybne odhadla svoj elektorat ako antireformny. Ale to nezbavuje zodpovednosti jej reformneho vladneho oponenta. SDK(u) vysokemu skolstvu tiez nepomohla. Kde je vola tam je i reforma, ale sucast vole nie je len insitna tuzba po zmene ale i ucelena a konzistentna predstavu o jej podobe. A ta tejto partii chybala i chyba. Damas Gruska