Vylet s Hawkingom Davno su prec casy, ked na "vrcholce" vedeckeho poznania dosiahli amateri. Nie len to, veda sa tak rozrastla a specializovala, ze so sledovanim diania v tej ktorej oblasti maju problemy i profesionali od vedlajsich dveri. Popularnovedne knihy si tak nachadzaju siroke publikum: jedni chcu ukojit svoju uprimnu zvedavost, ini hladaju inspiraciu a podnety pre vlastnu pracu a niekomu staci co to pochytit a ohurovat naivnych posluchacov vlastnymi dalekosiahlymi zavermi. Fyzike vo vseobecnosti a kozmologii zvlast patri v populurizacii prim, ved lusti tajomstva, nad ktorymi skor ci neskor uzasne kazdy z nas. Z tejto kategorie knih si nasinec moze vybrat hned niekolko noviniek: Elegantni vesmir s podtitulom (Superstruny, skryte rozmery a hledani finalni teorie) od Braina Greenea, "komiksovy" portret sucasnej mega hviezdy fyziky Stephena Hawkinga z pera Josepha P. McEvoya a tuzky Oscara Zaratea a naposledy pracu samotneho Hawkinga, Vesmir v orechovej skrupinke,ktorej slovensku verziu s rocnym odstupom po anglickom vydani pripravil Slovart (zhodou okolnosti sucasne vychadza i v ceskom Argo s trochu zavadzajucim titulom Vesmir v kostce). Najnovsia Hawkingova kniha je akymsi dopovedanim toho nad cim "pracoval a o com rozmyslal" v obdobi od prveho vydania jeho Strucnych dejin casu (1988, slovensky 1991). V ich pripade asi nikto netusil ze sa preda niekolko desiatok milionov vytlackov i ked zle jazyky tvrdia, ze len nepatrny zlomok citatelov sa dostal za tretiu kapitolu. Vesmir v orechovej skrupinke dopadne v tomto zmysle urcite lepsie. Nie ze bol lahsim citanim, naopak, ved cim su vysledky horucejsie tym sa tazsie serviruju. Tajomstvo spociva v organizacii knihy. Uz to nie je linearny text. Po prvych dvoch zakladnych kapitolach (vseobecna teoria relativity a kvantova teoria) nasleduje pat viac menej nezavislych (podla jednej z nich je pomenovana i cela kniha), takze citatel sa moze lubovolne ponarat do tej, ktora sa mu bude zdat v danej chvili menej nezrozumitelna. Ostatne ani autor si asi nerobi iluzie, ze by mohlo byt vsetko jasne, toboz po prvom citani. Na to su temy jeho uvah (ziadne rovnice) prilis abstraktne, dimenzii je o niekolko viac nez sme zvyknuti, castice su primale a energie privelke, cas i priestor cudne pokruteny a ten prvy z nich este dostane imaginarneho pendanta. Ledva sme sa zmierili s existenciou ciernych dier, uz sa dozvedame, ze "vyzaruju", vyparuju sa, stracaju sa v nich informacie co nam stazuje moznost predpovedat buducnost. Ked k tomu pridame existenciu rozmanitych historii vesmiru, p-bran, cestovanie v case, este stale vzdialenu finalnu Teoriu vsetkeho, hned je jasne, ze to nie je pre tych, co citaju len preto, aby vecer zaspali. Hawking sa vo svojich fyzikalnych uvahy nutne dotyka "vecnych" filozofickych tem, no odola pokuseniu a nepusti sa na tenky lad "filozofujuceho mudrovania". Skoda len, ze podobnu silu v sebe nenajde pri uvahach nad oblastami, kde zrejme nie je az tak doma (genetika, umela inteligencia). Na jeho prezentacnom style citatel oceni humor, ktory odlahcuje ci dopoveda. Napriklad pri vyklade konceptu viacerych historii vesmiru nezabudne pripomenut, ze medzi nimi je i taka, v ktorej statik Belize ziskal na olympiade vsetky zlate medaily. Ciernym humorom zas spestruje uvahy o cestovani v case (co by sa stalo keby zastrelil svojho, este bezdetneho deda, ci spomenie strelca, ktoreho zasiahne vlastna gulka vystrelena pred seba). Rad rozvija pribehy (zo) Start Treku, a to nie len preto, ze v jednom z pokracovani si sam "zahral" poker s Newtonom, Einsteinom a Datom. Pisat popularne o tazkych veciach nie je lahke. Ak sa na to podujme "neodbornik" lahko sa moze stat, ze na vysledku bude prilis citit, ze jeho vedomosti su az druhej ruky. Naopak, specialista (a tim je Hawking par excellence) zas moze obcas zabudnut, ze jeho publikom nie su len erudovani kolegovia. Ale tu mame stale sancu, ze dalsim a dalsim citanim sa k jadru priblizujeme a nie naopak. V tom nam ma pomoct i mnozstvo ilustracii no niektore z nich pomozu skor pri predaji. Kniha tym pripomina teraz tak oblubenych turistickych sprievodcov: mnozstvo efektnych obrazkov na kriedovom papieri a strucny text. Proti gustu ziadny disputat, len netreba podlahnut iluzii. Florencia ani Vesmir sa "urobit" za dva dni nedaju. Ani keby Ste cestovali s Hawkingom. Damas Gruska Hawking Stephen, Vesmir v orechovej skrupinke, Slovart, 2002, 216 stran, 399Sk