Romske vysvedcenie Nedavno sa Slovensku od predstavitelov EU dostalo nie len vela chvali ale aj niekolko dobre mienenych vycitiek. Medzi najvaznejsie z nich patri situacia romskej komunity. Je to tak. Mame tu velku skupinu spoluobcanov, ktori sa bez pomoci zo svojich zufalych zivotnych podmienok nikdy nedostanu. Vzdelanie urcite taku pomoc predstavuje. A nie je to len kvalitne vzdelanie pre tych, co s Rommi pracuju, ale hlavne vzdelanie pre nich samotnych. Aj na statnej urovni by mali byt prijate systemove opatrenia ako realne spristupnit kvalitne vzdelanie co najvacsej skupine romskych spoluobcanov. Sudiac podla doterajsieho stavu, podla poctu romskych drzitelov maturitneho vysvedcenia ci diplomu, bez pozitivnej diskriminacie to asi nepojde. Na nasej najvacsej univerzite vzniklo niekolko pokusov, ako zaviest istu formu pozitivnej diskriminacie pre romskych uchadzacov o studium. Jednym z nich malo byt posunutie terminu pre podavanie prihlasok na studium pre romskych adeptov. Hoci to bolo viac menej symbolicke gesto dobrej vole, signal do buducnosti, uz i ten narazil na odpor zo strany akademickej obce. Korunu celemu snazenia nasadil dekan fakulty, na ktorej sice toto opatrenie nenarazilo na vaznejsi odpor, ale i tak povazoval za potrebne ubezpecit prislusny akademicky senaty, ze sa netreba nicoho bat -- ziaden Rom sa neprihlasil ... Na jar tohto roku zaviedla Lekarska fakulta UK klauzulu, podla ktorej budu romsky uchadzaci prijati na studium, ak splnia podmienky prijimacieho konania len na 50 percent. Hoci sa jednalo opat o dobre mienene symbolicke gesto, opat sa zdvihla vlna odporu. V mediach sa dokonca objavil clanok s prihluplym titulom "Komu maju stacit "50 percentni" lekari?" (pritom nemalo ist v ziadnom pripade o ulavy pocas studia), obvinenia z rasizmu prisli od predstavitelov romskych organizacii, az nakoniec v lete Akademicky senat UK vyzval Lekarsku fakultu, aby zmenila podmienky prijimania romskych uchadzacov. Nuz zda sa, ze slovenska akademicka obec zatial pozitivnej diskriminacii nie je prilis naklonena. Pomoct by mohol stat. Ked sa formovali systemove pravidla financovania zakladnych a strednych skol, viac sa dbalo na to, ako by sa dali diskriminovat sukromne a cirkevne skoly pred statnymi nez ako financne zvyhodnit tie, ktore vyucuju a vychovavaju romske deti. Skoda. Ministerstvo skolstva nema vplyv na pravidla prijimania na vysoke skoly a navyse sa predpoklada, ze casom sa od prijimacieho konania celkom ustupi a bude nahradene statnou maturitou. Statu vsak ostavaju v rukach financne nastroje pomocou ktorych moze presadzovat verejny zaujem bez toho, ze by sa dostal do konfliktu s akademickymi slobodami. Bude ale musiet systemovo zmenit sposob financovania univerzit, aby tieto paky mohol naplno vyuzit. Najjednoduchsie by bolo, keby stat prestal priamo dotovat univerzity. Tak ako by mala byt vedecka cast aktivit vysokych skol v rozhodujucej miere financovana grantovym systemom tak by ich vzdelavacia cinnost mala byt financovana prostrednictvom skolneho. To ale neznamena, ze by kazdy student hradil plne skolne z vlastneho ci rodicovskeho vrecka. Statne ci ine stipendia mozu usilovnym pokryt vsetky naklady, menej usilovnym aspon cast z nich no a ti darebni budu mat co si zasluzia. Pri udelovani stipendii okrem studijnych vysledkov, moze hrat ulohu i zaujem statu o odbornikov z menej atraktivnych oblasti (napriklad specialni pedagogovia pre pracu s mensinami) alebo povod studenta. Otvorila by sa tym nenasilna a ucinna cesta pre uplatnovanie pozitivnej diskriminacie pri pristupe ku vzdelaniu, pre tych, ktori k nemu maju zatial dalej. A to je iste zaujem nas vsetkych. Damas Gruska