Skryty povab statistiky Hovori sa, ze existuju tri druhy podvodov: legalny, nelegalny a statisticky. Toho posledneho sa dopusta ten, kto statistiku, ako "presnu rec nepresnych cisel" pouziva nekorektne, spravidla za ucelom majetkoveho ci nemajetkoveho zisku. S bliziacimi sa volbami sa prave v tomto budu predhanat nasi politici. Jedna partia bude na statistickych udajoch dokumentovat svoju kompetentnost a uspesnost, druha zas z tych istych cisel odvodi presny opak. Jedni sa chvalia vysokym rastom HDP ini im oponuju, ze takto pomaly Europu nikdy nedobehneme, v tom, ze Bratislavsky region sa pohybuje okolo priemeru EU vidia jedni dobru spravu, druhy sa zas obavaju obmedzenie pomoci zo zdrojov urcenych pre chudobnejsie oblasti Pre bezneho volica je v tazke sa v statistickych datach vyznat, aj vtedy, ked su pouzivane korektne, ocistene od sezonnych vplyvom, doplnene moznou statistickou chybou a pod. Ostatne, cisla statistik maju pri formovani volebnych preferencii na Slovensku vplyv len u statisticky zanedbatelnej casti obyvatelstva. A cast tych, ktori cislam ako tak rozumeju, aj tak viac zaujima, ktora politicka partia ich vyjde lacnejsie. Napriek vsetkemu vsak statistiky maju svoju vypovedaciu hodnotu, pokial su urobene odborne, nezavislymi instituciami a podla moznosti s trochou fantazie. Najprestiznejsi svetovy tyzdennik The Economist roky napriklad pouziva na porovnanie kupnej sily jednotlivych mien vlastny Big Mac Index. Ten vychadza z porovnania ceny toho isteho vyrobku (Big Mac) v 120 krajinach, ktora zahrna mnozstvo ekonomickych udajov -- cenu prace, energie, najom, suroviny, dane, vypalne, a pod., a tak reprezentuje pomerne komplexny statisticko-ekonomicky udaj. Keby sme chceli statisticky vyjadrit stupen informatizacie nasej krajiny, mohli by sme siahnut po takych udajoch ako pocet pocitacov na obyvatela, pocet uzivatelov internetu, a pod. Mozeme vsak vyuzit uz existujucu statistiku, ktoru poskytuju spravcovia projektu SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence) zo slavne statnej univerzity v kalifornskom Berkeley. Cielom tohto projektu je vypatrat v radiovych signalov prichadzajucich k nam z vesmiru znamky inteligentneho zivota. Kedze je to uloha mimoriadne vypoctovo narocna, organizatori sa rozhodli pribrat na pomoc pocitace pouzivatelov internetu, ktore v case, ked nepracuju pre svojho pana, hladaju mimozemstanov. Do projektu sa zapojilo viac ako tri a pol miliona nadsencov, z toho zo Slovenska nieco vyse styroch tisicov. Medzi mnozstvom zverejnenych statistickych udajov ma asi najvacsiu vypovedaciu hodnotu pocet (z)analyzovanych jednotiek na jedneho obyvatela krajiny. Je to komplexny udaj, zahrnujuci nie len pocet ludi ochotnych pre verejno-prospesny projekt nieco obetovat, teda akysi stupen civilizovanosti, ale i pocet a vykon pocitacov ci uz firemnych alebo domacich, kvalitu a dostupnost internetoveho spojenia atd. Ako sa dalo cakat, medzi najlepsimi, po vynechani statisticky irelevantnych udajov, su Finsko, Dansko, Island, Svedsko, USA, Holandsko, Kanada, Norsko. Spomedzi byvalych komunistickych krajin vedie Estonsko za nim Slovinsko, Ceska republika, Madarsko, Polsko, Chorvatsko. Za nou Slovensko nasledovane Bulharskom, Rumunskom a Albanskom. Rebricek asi nikoho neprekvapi, co je dobra sprava pre zvolenu statisticku metodu, ale nase umiestnenie nie je bohvieake vysvedcenie pre vladu, ktora si informatizaciu kladla medzi najvyssie priority. Damas Gruska