Dopredu, "prava". 

Na vysledok parlamentnych volieb sa mozno divat z roznych 
pohladov: ako na ocenenie prace byvalej vladnej koalicie, 
ako na dosledok obav z medzinarodnej izolacie, ako na 
zaciatok konca stran jedeneho muza, ako na prepad 
fundamentalistickych, nacionalistickych a lavicovych stran 
atd. Avsak neuspech posledne zmienenych vedie k mylnym 
uzaverom. Potreba zmien, ktoru predvolebna kampan este viac 
zdoraznila, je taka velka, ze politici, ktori roky reformy 
bojkotovali, zmakcovali ci oddalovali, nemali sancu uspiet.
Bez ohladu na to, na ktorej strane im bije srdce. Je na 
skodu slovenskej lavice, ze sa na rozdiel od svojich 
europskych suputnikov, nestala tvorcom reforiem. Z toho ale 
neplynie, ze sa Slovensko posunulo doprava. Len vola po 
reformach a reformatoroch. V prvom rade pragmatickych, nie 
ideologicky podfarbenych. To by si mali uvedomit politici 
i experti novoutvarajucej sa vladnej koalicie pri 
formulovani vladneho programu. Lebo to, co zacina 
presakovat z kuloarov na verejnost, nie vzdy svedci, ze sa 
chysta zmena k lepsiemu. 

Este ani poriadne neuschol podpis prezidenta pod s velkou 
pompou prijatym vysokoskolskym zakonom a uz sa hovori 
o jeho novelizacii. Treba povedat, ze opravnene. Zakon vo 
vela smeroch zmenil zivot vysokych skol, spravidla 
k lepsiemu, ale bolo by prisilne tvrdit, ze ich zasadne 
zreformoval. Akousi skratkou k vytuzenej reforme by mala 
byt pre novonastupujucu garnituru otazka skolneho. Koniec 
koncov, co uz by mohlo byt "pravicovejsie", ako zacat 
zdimat studentov, ze. 


Zial, navrhy, tak ako ich jednotlivy predstavitelia 
relevantnych stran predstavuju verejnosti, ziadnu zmenu 
k lepsiemu neslubuju. Jednym opat padli do oka chudaci 
externisti, druhi ziadaju skolne odvodene od (v sucasnosti 
casto premrstenych) nakladov, platit sa ma nie podla 
studijnych vysledkov ale podla socialneho postavenia 
studenta atd. Vsetko na hony vzdialene od "pravicovosti" 
ale hlavne od efektivnosti ci pragmaticnosti. Jediny zmysel 
takehoto skolneho je dalsi prilev penazi (nezreformovanym) 
univerzitam. Programovo ma byt cielom  zpoplatnenia 
vysokoskolskeho zvysenie poctu studentov. Ano, to sa urcite 
podari. Podari sa este viac zvysit pocet slovenskych 
studentov na zahranicnych univerzitach. A nie len to, budu 
to ti najlepsi, ti, pre buducnost krajiny najdolezitejsi. 
Preco by mali studovat doma za peniaze, ked sa da 
vonku zadarmo a spravidla kvalitnejsie. Ale mozno aj na 
tento problemik sa najde v programovom vyhlaseni vlady 
riesenie. Staci presvedcit krajiny bohateho sveta, inak 
hladne po mladych bezproblemovych imigrantov, aby studium 
zpoplatnili, ked uz inak nie, tak aspon pre nasich 
studentov. Alebo budeme musiet opat zavriet hranice. 
Stranu, ktora by takyto navrh mozno podporila, v parlamente 
uz mame. 


Damas Gruska
Vysokoskolsky ucitel