Koncepcia vysokoskolskej reformy Zaeiatkom tohoto mesiaca predlozilo ministerstvo skolstva na verejnu diskusiu svoju koncepciu vysokoskolskej reformy. Na diskusiu v ramci akademickej obce, ako sa zdorazouje v dokumente s bombastickym ale zaroveo trochu bezradnym nazvom "Navrh koncepcie ialsieho rozvoja vysokeho skolstva na Slovensku pre 21. storoeie". Nazov materialu i obmedzenie diskusie na akademicku obec jasne vytyeuju vychodiska i mantinely, v ktorych sa ma reforma pohybovat. Nie len ze z reformy robia internu zalezitost vysokych skol ale implicitne obsahuju i odpovei na k ueovu otazku: ei budeme naialej investovat do institucii, ktore maju vzdelanie poskytovat ei servisne zabezpeeovat alebo budeme priamo investovat do samotneho vzdelania. Ei budeme financovat univerzity, internaty a studentske jedalne alebo dame peniaze studentom, ktori si na trhu najdu toho, kto im poskytne najlepsi pomer medzi kvalitou a cenou vo vzdelani, ubytovani ei stravovani. Ei dame peniaze vedeckym instituciam alebo ei budeme radsej investovat priamo do vedeckych projektov. I samotni ministerski uradnici by si u aheili ve a prace, keby sa svojou reformou rozhodli zmenit desatroeiami fixovany stav, kei financovali a riadili institucie. Staeilo by im vytvorit trh so vzdelanim. Uvolnit ruky jeho akterom a zaroveo vytvorit organ jeho ueinneho doh adu. Najst mechanizmy, ktore budu ureovat akymi formami a ko ko bude spoloenost do toho ktoreho typu vzdelania investovat. Dotvorit trh so servisnymi službami, zrovnopravnenim jeho ueastnikov tym, že sa odburaju dotacie. O kvalitu internatov by sa starali ich vlastnici, vystaveni konkurenenemu prostrediu. Netreba ve a, staei dat prispevok na byvanie rovno studentom a ministerski uradnici nebudu musiet dokoneena verejnosti odovodoovat bezutesni stav internatov. Keby sme sa rozhodli investovat priamo do vzdelania, mohol by ho potom student ziskat tam, kde by to bolo pre neho najvyhodnejsie. Na statnej skole alebo na sukromnej, domacej alebo zahranienej. Lebo Slovensko je mala krajina, tazko si predstavit, s kym moze sutazit v kvalite domaca statna skola, ktora jedina poskytuje prislusny typ vzdelania. Lebo konkurencia je absolutne k ueovy stimul pre zvysenie kvality i znizenie ceny vzdelania. Viete si predstavit, ze na trhu so vzdelanim by nejaka skola lakala studentov na staruekych profesorov, eo sa len suchtaju po chodbach fakulty, ei na profesorov, ktori sa na nej ukazu raz za mesiac. Viete si predstavit, ze sa studenti nechaju zlakat vidinou ve kej kniznice, ve kej eo sa tyka personalu a poetu starych knih ale ktora roky nenakupuje novinky. Ako by asi reagovali studenti na ponuku vzdelania, ktore im do posledneho cvieenia ei seminaru nalinkuju pedagogovia bez moznosti vlastnej profilacie. Ko ko studentov by si bolo ochotnych doplacat za vzdelanie, ktore je ve mi drahe len preto, ze uzku superspecializaciu pre neho exluzivne zabezpeeuje desat profesorov? Ako by sa na trhu so vzdelanim vynimala skola, ktora by do svojej spravy nezapajala odbornikov z priemyselnych ei inych akademickych institucii, domacich alebo zahranienych. Skola, na ktorej riadeni by sa podie ali vyluene zamestnanci a tito by boli navyse sami sebou vyberani. Ministerska koncepcia by sa ani nemusela dopodrobna zaoberat prijmacimi skuskami. Zmenil by sa vztah ponuky a dopytu. Skoly by sa uchadzali o studentov a nie naopak. Viete si predstavit, ako by na trhu so vzdelanim uspela skola, ktora by nevyuzivala informaene technologie? Pritom potrebe ich zavadzania je venovana asi najkomickejsia east materialu ministerstva. V oom uz chyba len stat o nutnosti pravidelneho vetrania poslucharni a umyvani tabu eistou handrou. Ministerstvo sa ale rozhodlo financovat institucie a teda ich ide reformovat. Musi vymysliet mechanizmy ich riadenia, regulovania a hodnotenia. Neveri na trh. A rychlo sa mu to vypomsti. V materialy sa podarilo pomerne presne vymenovat vaesinu bo avych miest sueasneho slovenskeho vysokeho skolstva. Ostatne, minister, statny tajomnik i sef sekcie vysokych skol este nedavno posobili ei dokonca posobia na vysokych skolach. Problemy teda nesprostredkovane poznaju. Jedna vec je vsak problemy poznat a druha byt schopny najst riesenia. A tu su uradnici bezradni. Najlepsie to vidno na kapitolach, kde sa easti "ciele" a easti "postup na dosiahnutie cie ov" lisia len pridanim slovieok malo by sa, treba. Kei hovoria o potrebe kvalitnejsieho manazmentu vysokych skol, nie lepsie ich nenapadne, nez navrhnut preo system skoleni. Hoci su prava a povinnosti akreditaenej komisie len ve mi vseobecne postulovane uz teraz je uradnikom jasne, ze bude mat 21 elenov. Vei ako inak, v 21. storoei. Material je aj uplne bezradni, ako si poeat s akademickymi slobodami. Reformatorov nenapadlo, ze financie su jedinou ueinnou protivahou akademickym privilegiam. Nie priamo nezabrani akademickemu senatu, aby schvalil studijny odbor s jednym studentom a desiatimi pedagogmi. Ina by bola situacia, keby fakulta dostala nasledne peniaze len na jedneho studenta a nie na desiatich vyueujucich. Zmena financovania je aj jediny mozny mechanizmus, ako restrukturalizovat univerzity. Tie sa nezostihlia hlasovanim akademickej obce. A to uz sme opat pri trhu. Ale tomu sa ma predsa vysokoskolska reforma bezpeene vyhnut. Len ei to je este reforma, ei to len nie su len kozmeticke upravy vysokoskolskeho socializmu.