Pragmatici bez vzdelania Skolstvo patri medzi oblasti, ktore nepresli po novembri 89 hlbsimi reformami. Ma to niekolko pricin. V prvom rade je to pretrvavajuce nepochopenie slovenskej verejnosti, vratane politickych elit, ze vzdelanie a vedomosti su klucovym faktorom fungovania a rozvoja modernej spolocnosti. Hoci sa tieto pojmy rychlo dostali do slovniku politickych reprezentacii, ostali pojmami vyprazdnenymi, ich opakovanie je len imitaciou spravania sa uspesnejsich, bez hlbsieho pochopenia a stotoznenia sa s ich obsahom. Za "hodnotu" sa povazuje uz samotna existencia domacich vzdelavacich a vedeckych institucii bez ohladu na ich uroven a vykony, ci v hodnoteni prevladaju kvantitativne ukazovatele nad kvalitativnymi (podiel maturantov, vysokoskolakov, pocet vedcov a vedeckych ustavov atd.). Nedostatocny tlak na zmeny vytvaraju i "odberatelia" sluzieb vzdelavacich ustanovizni. Tlak priemyslu vysokokvalifikovanej pracovnej sily je zanedbatelny. Otvorenim priestoru pre nestatne skoly, ci studium v zahranici, spolocenske elity nasli riesenie vzdelavania svojich potomkov a prirodzene ochabol ich zaujem o systemove riesenia. Toto zapada do scenara postupneho oslabovania funkcie statu, ci uz z ideologickych dovodov alebo ako reakcia na neschopnost spravovat veci verejne. Vzdelanie nadobuda charakter individualnej investicie so vsetkymi celospolocenskymi dosledkami. V neposlednom rade sa reformam brania silne lobysticke skupiny, ktore sa citia ohrozene razantnejsimi zmenami. Svojrazne interpretacia "akademickych slobod" ucinne blokuje neprijemne zmeny zvonku, k comu sa pridava desatrociami permanentneho lamentovania otupena citlivost spolocnosti na skolsku problematiku. V ociach verejnosti sa stalo zivorenie jednym z "prirodzenych" znakov vzdelavacich institucii. Celu situaciu este komplikuje neexistencia objektivnych kriterii na hodnotenie kvality vzdelavacej sustavy a pretrvavajuce myty o jej stave. V ociach verejnosti dlhodobo prevlada nazor o ako tak slusnej urovni nasho skolstva (obcas podporovany medzinarodnymi porovnavacimi studiami zameranymi spravidla na lahko testovatelne exaktne a prirodne vedy). Paradoxne, tento zazrak sa ma diat napriek desatrocia trvajucimi problemami s odchodom pedagogov k lukrativnejsim profesiam, klesajucemu financnemu zabezpeceniu, preplnenosti tried atd. Dosledkom tohoto mytu je mytus o kvalifikovanej pracovnej sile ako jednej zo silnych stranok Slovenska. Ten je sotva pravdivy v Europskom ci dokonca visegradskom kontexte, aj keby sme nebrali do uvahy take zlozky kvalifikacie ako pracovne navyky, moralka, disciplina, iniciativa, podnikavost atd. Vyraznejsia zmena v chapani skolskej problematiky nenastala ani po nastupe predstavitela SDL do cela ministerstva skolstva pred styrmi rokmi. Akademicka obec, ktora je prakticky vsade vo svete tradicnou bastou liberalnej lavice, si od noveho vedenia slubovala nie len vacsi prisun penazi do rezortu ale hlave viziu a jej reformne naplnanie. Zial, i tento minister zopakoval sebevrazednu politicku schemu SDL -- viac sa orientoval na zaujmy prednovembroveho skolskeho a univerzitneho establismentu, zachovanie statusu quo, nez na reformy. Navyse, neskor v jeho praci uplne prevladol boj o osobnu politicku buducnost. Vlada "pragmatikov" Nastup novej vlady pravicovych "pragmatikov" odsunul skolstvo este viac do uzadia. Nie len ze sa vzdelanie nedostalo medzi zakladne priority, chyba presvedciva vizia "spolocnosti vzdela(va)nia", a ani samotny minister (na rozdiel od vladnych kolegov Palka, Zajaca, Lipsica) neprezentuje vlastnu ucelenu predstavu o cieloch svojho rezortu. Vladnu politiku formuju jednorozmerny "balickovi" ekonomovia. Do makroekonomickeho videnia sa im v suvislosti s investiciami vmestia skor tie zahranicne. Kolki z nich si uvedomuju, ze z dlhodobeho hladiska su otaznymi investicie vyuzivajuce lacnu a spravidla nizkokvalifikovanu (len zaucenu) pracovnu silu. Uz teraz vidime u nasich susedov problemy, ktore vzniknu neskorsim presunutim takychto investorov dalej na vychod. Velky priestor je v casti Vychova a vzdelavanie programoveho prehlasenia vlady venovany financovaniu vzdelavania. Ohladne celkoveho objemu prostriedkov pre skoly sa docitame, ze ich vlada bude zvysovat tak, "aby sa postupne priblizili priemernej hodnote podielu z HDP v krajinach EU". Co je predsavzatie prilis vagna, navyse zlomyselnik moze povedat, ze ho vlada hravo splni uz pripadnym vstupom Slovenska do EU -- vtedy i nasim pricinenim priemer rozsirenej unie klesne a my sa mu tak priblizime. V ramci prerozdelovacieho mechanizmu chce vlada "podporovat rovnost vsetkych zriadovatelov skol -- statnych, samospravnych, cirkevnych i sukromnych" a stanovit "transparentny, normativny a motivacny system viaczdrojoveho financovania" s "taziskom smerom k vzdelavacim poukazom". Myslienku poukazov presadzuje hlavne ANO (jej predstavitel v exekutive prichadza na ministerstvo s postu riaditela sukromneho gymnazia) ale v prehlaseni nie je nijako konkretizovana a odovodnena. Pritom techniku poukazov mozno najst len v krajinach, kde platene skolstvo dosiahlo take rozmery, ze sa stalo brzdou rozvoja spolocnosti, zdrojom socialnej nerovnovahy a pnutia. Tam zatial my ani cela kontinentalna Europa nie sme. Na druhej strane, aj v pripade bezplatneho vyucovania nepriame naklady na studium (ucebne pomocky, prispevky na (do)vybavenie skol atd.) dosahuju takej vysky, ze prakticky zacinaju uzatvarat cestu ku kvalitnemu vzdelaniu pre slabsie socialne vrstvy. A tu by poukazy mohli pomoct. Este vagnejsie su formovane vladne predstavy o financovani vysokoskolskeho studia. Tu dominuje nie prilis pragmaticky rozpracovana aganda skolneho, ktore tym dava na prahu 21. storocia vysokoskolskemu vzdelaniu punc luxusu ci nadstandardu (voci vzdelaniu na nizsich stupnoch). Podla predstav ministra, tak ako prenikli na verejnost, budu skolne platit i najlepsi ziaci ale jeho realnemu plateniu sa mozu vyhnut socialne slabi studenti bez ohladu na to, ako budu usilovni. Toto iste nevytvara dostatocne motivujuce prostredie. Tu by naopak ucinne mohli pomoct poukazy (tie ale vlada nenavrhuje), ktore by zrovnopravnili stale oblubenejsie zahranicne univerzity s domacimi a tie druhe by nutili dobre zvazit svoje financne poziadavky iduce nad ramec hodnoty poukazu pre ten ktory studijny odbor. Otvorenou otazkou, ktora suvisi so zavedenim skolstva je i reakcia studentov, ktori uz teraz vo velkej miere odchadzaju za studiom do cudziny. Nie len ze je spravidla kvalitnejsie, ale v boji o kvalifikovanu pracovnu silu im ho zahranicie poskytuje ochotne a spravidla bezplatne. Sluby, sluby, sluby Vseobecne formulovanym programovym slubom by dodalo na doverihodnosti, keby boli podoprete niecim konkretnym. Miesto vseobecneho zavazku, ze vlada bude klast doraz "na skvalitnenie vyucby cudzich jazykov" by nasej krajine viac pomohlo vyhlasenie, ze kazdy maturant bude musiet ovladat jeden svetovy jazyk na medzinarodne uznavanej urovni (napr. typu TOEFL v pripade anglictiny). Prehlasenia o podmienkach pre mobilitu studentov by mohla vlada podporit i tym, ze by sa k udeleniu diplomu vyzadoval aspon semestralny pobyt na inej univerzite a pod. Vlada nie moc konkretne slubuje "vyssie spolocenske uznanie a diferencovane platove ohodnotenie pedagogickych pracovnikov" tak "aby sa tato praca stala atraktivnejsia aj pre mladych ucitelov". Konkretny slub vyjadreny napriklad jej predstavou o plate ucitela vzhladom k priemernemu platu v narodnom hospodarstve vsak v programe nenajdeme. Za najambicioznejsi plan sucasnej vlady mozno povazovat spristupnenie vysokoskolskeho vzdelania "na garantovanej urovni kvality zodpovedajucej medzinarodnym standardom" vsetkym, ktori preukazu "predpoklady na jeho uspesne absolvovanie" v horizonte 5 -- 6 rokov (t.j. za jej funkcnym obdobim). Nechajme bokom zmienku o medzinarodnych standardoch, o ktorej si kazdy iste pomysli svoje i to ako si ich garantovanie vlada konkretne predstavuje. Prehlasenie typu "za velmi dolezite vlada poklada dobre fungovanie Akreditacnej komisie" sotva vzbudi doveru. Nechajme bokom aj zmienku o preukazovani predpokladov, ktora dava siroku interpretaciu. O tom, ako tazke bude splnit tento ciel sa moze presvedcit i ten, kto sleduje cesku, dlhodobu diskusia, ako spristupnit vysokoskolske vzdelanie vacsiemu poctu mladych ludi. Nazory su rozne, zazneli i extremne, podla ktorych by sa akademia vied mohla transformovat na vysoku skolu. My sa vo vladnom programe nedocitame ani naznak krokov k naplneniu tohto ciela, ktore chce vlada podniknut pocas svojho mandatu. Hoci su medzi moznostami univerzit prijat viac uchadzacov velke rozdiely, klucovym bude v podmienkach slobodnej spolocnosti zvysenie kapacit u najziadanejsich odborov. Na to budu potrebne okrem samotnej reformy univerzit peniaze na budovy, ucebne, pomocky, kniznice a pedagogov. Pri vsetkej ucte ku kvalitam ucitelov z nizsich stupnov tito nepomozu a navyse by ich odchod oslabil kvalitu o nic menej potrebnych zakladnych a strednych skol. O najimani pedagogov zo zahranicia tiez nie je ani reci a o tom, ze by sa ludia z priemyslu hrnuli do pre nich nepriatelskeho prostredia univerzit mozno len snivat. Jedina sanca je ludi vychovat a zlakat na akademicku karieru. Ale stym sa malo zacat uz vcera. Tu ale naopak, zle pripravovane reforma uz teraz prinasa svoje ovocie. Napriklad na Univerzite Komenskeho sa na konci tohto roku budu ucitelom na niektorych velmi atraktivnych studijnych odboroch platy vyrazne znizovat. Nuz, sotva je to signal, ktory mladych prilaka za/na katedru. Socialny rozmer skoly Niektore plany vlady su zas pre svoju rozpornost nie celkom citatelne. Na jednej strane slubuje, ze bude "financne podporovat vychovu a vzdelavanie talentovanych ziakov, ako aj vychovu a vzdelavanie znevyhodnenych skupin deti, pricom hlavny doraz bude klast na integraciu tychto skupin do spolocnosti". Inde slubuje, ze "rozsiri sa priestor na diferenciaciu skol". Nie je teda jasne, ci vlade ide o elitne skoly, ktore budu prehlbovat rozdiely v talentovej, intelektualnej, kulturnej, socialnej ci ekonomickej vybave ziakov, alebo naopak, skola bude predstavovat priestor kde sa stretnu (casto prvy a posledny krat v zivote) a budu musiet spolunazivat, tolerovat sa a chapat velmi diferencovani ziaci. Neuspesny pokus o vytvorenie skolskeho modelu tohto typu sme mohli sledovat u nasich susedov za vlady "pragmatika" Zemana. V ramci neho sa mali zrusit osemrocne gymnazia ale i skoly pre rozne handicapovanych ziakov. Ak by s takouto reformou bolo spojene i znizenie poctu ziakov na ucitela tak, aby tento zvladal zvysene naroky, mohli byt polozene vychovne zaklady moderneho skolstva, ktore prispieva k integrite spolocnosti. V novej vlade "lavicoveho vizionara" Spidlu nakoniec pripadlo ministerstvo skolstva ambicioznej a popularnej Petre Buzkovej a jej pristup sa zda byt presne opacny. Jednou z priorit tamojsej vlady je bezplatne skolstvo ale asi uz bez "integracnej" funkcie - sama ministerka svoje dieta poslala do velmi nakladnej sukromnej skoly. Takato rodicovska starostlivost kladie otazniky nad jej socialno-demokratockou integritou. Medializacia pripadu iste prispela k poklesu jej oblubenosti. Mimochodom, ked nasi "laviaciari" posielali vlastne deti do sukromnych skol, nikomu to nevadilo. Korupcia Medzi vladne priority patri boj proti korupcia, ale ako jeho jedina konkretna forma v skolskom prostredi je uvadzane postupne odstranenie prijimacich skusok. Jedna sa o dlhodoby ciel (siahajuci za ramec funkcneho obdobia tejto vlady), konkretne predstava, ako sa s korupciou vysporiadat dovtedy, vsak chyba - nehladiac na to, ze uplne odstranenie skusok zrejme nebude v pripade niektorych (napr. talentovych) skol aj tak mozne. Pritom sa nejedna len o korupcia vo forme priameho ovplyvnovanie prijimacieho konania alebo aj o jej skrytu podobu vo forme "pripravok na prijimacky" a podobne. Sucasna platna legislativa sa zda byt bezzuba voci preukazanym pripadom ci odovodnenym podozreniam z korupcie. Navyse, v skolstve ostava stale dost velky a treba priznat ze prirodzeny priestor pre korupciu v procese (hlavne kazdodenneho) hodnotenia ziakov. V sucasnosti nemame pravne zabrany ale ani dostatocne vypestovanu citlivost voci tomu, ked niektori ucitelia ponukaju platene doucovanie vlastnym ziakom, ktori ho podla ich osobneho nazoru potrebuju. Tazko mozeme ocakavat, ze by sa financne podvyzivene skoly same zacali domahat zavedenia transparentnych pravidiel sponzoringu tak, aby sa tento nevytvaral priestor pre skrytu formu korupcie -- dar, ako prostriedok k vylepsovaniu hodnotenia ratolesti donatora. Mame co si zasluzime Nuz, ale nemali by sme byt voci nasim politikom prilis kriticky. Pohybuju sa v priestore, ktory im spolocnost vyhradila. Zbytocne im potom budem vycitat, ze temu vzdelania chapu len ako retoricke cvicenie, ze v univerzitach v prvom rade vidia trafiky pre vernych ci demonstraciu svojho "narodnostneho" zaujmu. Pokial sa zasadne nezmeni vztah verejnosti ku vzdelaniu, zbytocne budeme cakat, ze by lepsie casy prisli z ministerstiev ci parlamentu. Damas Gruska