Vacsinovy system a jeho nepriatelia Situacia sa zda byt jasna. Na jednej strane vacsinovy system spomina populista Fico, ale jeho slova nezneju prilis uprimne - ved by jeho strane pri sucasnom osobnostnom potencialne zabezpecil sotva lepsie parlamentne zastupenie, ake ma teraz. Na druhej strane zbytok stranickeho sveta. V ramci neho by bol zaujem nanajvys o drobnu zmenu - "tazkotonaznici" by radi z parlamentu vypudili velkohube musie stranicky. Zvysovanim kvora pre vstup do parlamentu alebo zvysovanim poctu volebnych obvodov. Ale striktne pri zachovani pomerneho volebneho systemu. Dovod na zmenu volebneho a teda i politickeho systemu tu ale objektivne je. Ten sucasny je malo efektivny. Nie len ze je malo vykonny, ked vacsinu energie spotrebuje na riesenie svojich vnutornych problemov ale je i drahy. Tu samozrejme nejde len o priame naklady na cinnost parlamentu a politickych stran, ci peniaze, ktore sa akosi zahadne objavuju na kontach politikov. Priamym dosledkom sucasneho politickeho systeme je nafuknuty spolitizovany stat, s nezmyselne velkym poctom ministerstiev pocnuc a velvyslanectiev konciac. System ho taky jednoducho potrebuje pre svoju vyzivu. Pomerny system najviac vyhovuje stranickym sekretariatom, pretrhava priami vztah volic - poslanec a nahradzuje ho praktickejsimi vztahmi volic - strana a strana - poslanec. Tym sa vsak z politiky vytratila zodpovednost, ktora je na Slovensku vo vseobecnosti zvlast nedostatkovym tovarom. Skusenost ukazuje, ze zodpovednost stran voci volicom je pri sucasnom politickom povedomi vec velmi diskutabilna. Strany sa prilis lahko premenuvaju, stepia, vytvaraju nove zluceniny a tak politicke komentare pripominaju skor ucebnice organickej chemie plne nezrozumitelnych vzorcov. A i stranam, ktore patria k staliciam na politickom nebi, nie su cudzie velkolepe piruety v ich zakladnej orientacii. Este horsie je to so zodpovednostou poslancov, tu sa da nanajvys hovorit o vdacnosti stranickym sekretariatom za umiestnenie na volitelnom mieste. Vacsinovy system by naopak voviedol by do politiky nezavislejsie osobnosti, posilnil vztah a adresnu osobnu zodpovednost poslanca voci volicom a umoznil zaviest i mechanizmus odvolavania poslancov volicmi. Skor by bol rozvojom nez brzdou politickej diskusie. Ta v sucasnosti na stranickej pode viac vedie k ich stiepeniu nez k vytvaraniu politickych koncepcii. Zavedenie dvojkoloveho vacsinoveho systemu by sa malo tykat vsetkych urovni zastupitelstiev. Mnozstvo peticii a obcianskych zdruzeni zalozenych na riesenie komunalnych problemov viac hovori o potrebe zmeny aj tu. Bez ohladu na pochvalne reci o kvalite sucasnych volebnych zakonov z ust tych, ktori boli podla nich zvoleni. Nie na pocte zup, ale na tomto bude stat uspech reformy verejnej spravy. Lebo co z toho, ak sa rozhodovanie formalne presunie pod okna obcanov, ked realne ostane v rukach stranickych sekretariatov. Strany citia nebezpecenstvo ktore by im hrozilo z vacsinoveho systemu a vytahuju proti nemu vsetky mozne i nemozne argumenty. Politickou tradiciou pocnuc a zastupenim mensinovych nazorov v parlamente konciac. Na vsetky sa da protiargumentovat - je otazne, ci nasa tradicia je taka skvela, ze sa jej mame drzat, a mensinove nazory musi predsa respektovat kazdy poslanec, ak chce ziskat hlasy ich zastancov vo svojom volebnom obvode. Podobne by sa dala spochybnit i namietka, ze vacsinovy system stazi moznost hladania kompromisu. Ako sa hlada teraz, moze vidiet kazdi, kto co len chvilu sledoval tristnu politicku exhibiciu na temu ustava. Iste by ho neprekvapilo, keby konecny kompromis mal podobu "Interupcie ano, ale len v Komarnanskej zupe". Iniciativu k zavedeniu vacsinoveho systemu nemozno cakat od politickych reprezentacii. Tie nam akurat z okien domceka na Vodnom vrchu zamavaju, ze nie je politicka vola. Na to bude treba silny tlak inych elit, hlavne hospodarskych, a ten nepride skor, nez sa vycerpaju moznosti kapitalizmu zalozeneho na drancovani "verejnych" zdrojov. Lebo tomu ten dnesny velmi vyhovuje. Dams Gruska, informatik