Mala kradez ziadna kradez? Pravo na sukromny majetok je jedno z fundamentalnych ludskych prav, staci si len uvedomit, ze v minulosti sa hadam este nestalo, ze by nejaky rezim siahol obcanom na ich ostatne ludske prava a slobody a respektoval by pritom ich pravo na sukromne vlastnictvo. Toto pravo je preto povazovane za zakladny pilier demokracie i uspechu. Nasa justicia ma zatial dost problemov branit obcana vtedy, ked si tento uvedomuje, ze sa stal obetou kradeze. O to tazsia je ochrana, ked si obcan sam neuvedomuje, ze mu niekto taha proti jeho voli peniaze z vrecka. Napriklad, kolki z nas si uvedomuju, ako su okradany o drahe miesto v kontajneri na odpad tymi, co nam zamoruju postovu schranku reklamnymi materialmi. Najlahsie sa siaha na sukromny majetok na pozadi vyznamnejsich udalosti, bez ohladu na to, ci su prijimane pozitivne alebo negativne. V sucasnosti sa na ucet obcana chysta obohatit niekolko krajin Eurozony. A nie o malo. Napriklad vo Francuzsku si stat nahonobi temer miliardu euro. "Venuju" mu ju nie len numizmatici a zberatelia pamiatok na franko-eru, ktori tak cinia dobrovolne, ale i vsetci roztrziti, ktori zabudnu staru menu zalozenu v knihach ci vo vreckach nemodernych sak, a pridu o svoj majetok nedobrovolne. Francuzsko totizto nepatri k stvorici krajin, v ktorych bude mozne vymienat staru menu bez casoveho ohranicenia. Miestni politici promptne uz i zakalkulovali ziskane prostriedky do buducorocneho rozpoctu. Na jediny, i ked chaby, odpor sa zmohli bankari a obchodnici, pre ktorych zavedenie novej meny predstavuje objektivne vydavky ale z lupu nedostanu nic. Ak sa vam zda, ze desat rokov je dostatocna doba na vymenu a o kradezi nemoze byt ani reci, tak potom kde je hranica? Ak by nam ponukli na vymenu rok, mesiac, den, kedy by sme sa mali zacat citit okradnuti? Lebo zbytocne sa budem posmievat Francuzom, nie sme na tom o nic lepsie. Ked sa pred rokmi vymienali federalne peniaze za nove, casu sme mali este menej nez teraz oni. Vysledok je, ze hadam kazdi z nas ma doma bankovky, ktorych hodnotu nam proti nasej voli ukradli. Vtedy sa predstavitel centralnej banky dokonca otvorene chvalil, ze takto "odobrate" prostriedky hravo zaplatia tlac novych bankoviek. Na podobne elegantne obratie obcanov vsak netreba zavadzat nove obezivo. Nedavno nam to ukazal Bratislavsky dopravny podnik. Nejde ani tak o to, ze zvysil cestovne, ani o to, ze novymi tarifami polozil otazku nad zmysluplnostou vela milionovej investicie do zariadeni na oznacenie listkov. Ide o vymenu starych listkov. Velkoryso nam na nu ponukol ani nie tri mesiace a aby toho nebolo malo, spupne odmieta vratit peniaze za stare listky tym, ktorych nove tarify neoslovili a cestovat s dopravnym podnikom uz nechcu. Napriek tomu, si malokto z tychto byvalych zakaznikov, ci z tych, co sa po par mesiacoch vratia do Bratislavy a zistia, ze im niekto listky premenil na bezcenne papieriky, uvedomi, ze kradez nie je vecou miery ci rozsahu, ale principu. Lebo ako inak nemozno nazvat najnovsi kapric dopravneho podniku a zan zodpovednych mestskych poslancov. Hadam nie ako snahu o udrzanie si zakaznika. Ked mi svojho casu jeden znami rozpraval ako isty svajciarsky dopravny podnik vymenil zabudnute, desiatky rokov neplatne listky za nove, tak som si spomenul na slova "otca vlasti" o jeho plane vybudovat z nasej krajiny "Svajciarsko vychodu". Pochopil som, ze nie len on, ale i jeho pokracovatelia, kladu doraz viac na slovo vychod nez na slovo Svajciarsko. Damas Gruska