Za a proti skolnemu

Za:

1. Dobre zvoleny mechanizmus urcenia skolneho skolne 
zvysi konkurenciu medzi vysokymi skolami a tym ich 
efektivnost. Univerzity sa budu sa musiet snazit 
poskytovat co najlepsie vzdelanie, za co najnizsiu cenu. 
Predrazene skoly ci studijne odbory ostanu bez studentov 
a teda bez prostriedkov.

2. Skolne moze zaviest prvok konkurencie medzi studentmi 
pocas studia. Studenti sa pocas studia budu musiet 
uchadzat o stipendia, z ktorych si budu  hradit cast, 
alebo i cele skolne. 

3. Financovanie univerzit prostrednictvom skolneho umozni 
zrovnopravnit verejnopravne univerzity so sukromnymi, 
domace so zahranicnymi.

4. Skolne umozni jasne definovat vztah medzi spolocnostou 
a studentom. Ak je hradene z verejnych prostriedkov, 
spolocnost ma spatne vyzadovat jeho splatenie primeranou 
formou. 

5. System skolneho a s nim prepojeny system statnych 
stipendii umozni zaviest mechanizmus pozitivnej 
diskriminacie v pristupe ku vzdelaniu, ako jednemu z 
dolezitych krokov k rieseniu problemu socialne 
zaostavajucich skupin obyvatelstva.

 Proti
 
 1. Pausalne skolne, alebo skolne odvodene od nakladov a 
nie od ceny na (medzinarodnom) trhu so vzdelanim nijako 
nezvysi efektivnost univerzit.

2. Skolne platene na zaklade socialnych pomerov studentov 
nijako nezvysi ich studijnu motivaciu, nanajvys ich bude 
motivovat k tomu, aby sa nejako dostali do "neplatiacej" 
socialnej skupiny. Taketo skolne ani nijako neodstrani 
nespravodlivost a ekonomicku nezmyselnost, ked spolocnost 
financuje studium tym, ktory on nestoja alebo sa casom 
ukaze, ze nan nemaju

3. Ak skolne bude reprezentovat len zlomok nakladov, 
nadalej ostanu znevyhodneny sukromny a hlavne zahranicny 
poskytovatelia univerzitneho vzdelania na rozdiel od 
domacich verejnopravnych, ktorym vacsinu nakladom bude 
hradit stat.

4. Pri netrhovo stanovenom skolnom nemame moralne pravo 
ziadat jeho splatenie od studentov, ktory sa rozhodnu 
trvalo ostat pracovat v zahranici.

5. Ak skolne budu "realne" platit dobri studenti, tito 
radsej odidu za vzdelanim do zahranicia, kde im ho v 
snahe ziskat buducu kvalifikovanu pracovnu silu radi 
vyhodnejsie poskytnu. 

Zaver:

Skolne, tak ako je alternativne navrhovane Ministerstvom 
skolstva a ako ho podporuje podpredseda vlady I. Miklos, 
vsak nevyhovuje ziadnemu bodu v kategorii "za" ale zato 
vsetkym v kategorii "proti". Preto ho treba v tejto 
podobe odmietnut ako netrhove, antiliberalne a 
kontraproduktivne.

Damas Gruska