Skolne alebo len nova dan?


V suvislosti s vysokoskolskou reformou azda najvacsie vasne vzbudzuje 
otazka platenia za studium. Do diskusie sa zapajaju nielen zdanlivo 
postihnuti studenti, ale i "socialne citiaci" parlamentni vsevedkovia, 
citiaci politicky kapital. O konkretnej podobe skolneho sa vsak diskutuje 
uz pomenej. Ak by bolo velke, ale bez vhodnej formy financovania, 
znepristupnilo by vzdelanie socialne slabsim. Ak by sa odvodzovalo od 
nakladov, tie by univerzity zacali pohotovo nafukovat. Ak by sme 
nedemonopolizovali vzdelavaci system, predstavovalo by podobne ako 
pri inych monopoloch len formu novej dane, tentoraz za vzdelavanie. 
Ak by bolo prinizke, stratilo by svoje dve zakladne funkcie: motivovat 
skoly vzdelavat lepsie a viacerych studentov a motivovat studentov 
zvysovat svoje naroky na univerzity i seba samych. A tento stav uz dobre 
pozname.

Nazdavam sa preto, ze skolne by mali "platit" vsetci a malo by pokryvat 
plnu cenu konkretneho typu vzdelania poskytovaneho konkretnou univerzitou. 
Studenti by sa vsak mohli uchadzat o statne ci ine stipendia na jeho 
pokrytie. Vyska statneho stipendia - spolocenska investicia do prislusneho 
typu vzdelania - by sa mohla pohybovat blizko ceny u jeho najlacnejsieho 
poskytovatela. Stipendium by dostala univerzita, ktoru si student 
vyberie - domaca alebo zahranicna, statna alebo nestatna. Ak by skola 
svojou ponukou studentov nezaujala, neostalo by nic ine, len ju zatvorit. 
Lebo rozdiel medzi univerzitou ponukanou cenou vzdelania a statnym 
stipendiom si studenti budu musiet doplatit z inych zdrojov. Ti, ktorym 
sa nepodari ziskat ziadne stipendium, by stale mohli studovat - za vlastne 
ci pozicane. Aby sa zvysila motivacia studentov, stipendium by sa mohlo 
udelovat na jeden skolsky rok. To znamena, ze i ti menej stastni by 
neskor, pocas studia, mohli stipendium ziskat, hoci i na ukor menej 
usilovnych. Statne stipendium by mohlo mat podobu nenavratnej pozicky, 
anulovanej, povedzme, po odpracovani nejakeho poctu rokov na Slovensku. 
Lebo je otazne, ci je rentabilne, aby sme investovali do vzdelania pre 
toho, kto jeho plody odovzdava inde. Rozpocet statnej stipendijnej agentury 
by tvorili peniaze, ktore nasa spolocnost chce ci moze investovat do 
vyssieho vzdelania. V sucasnosti je tato suma neefektivne vyuzivana a 
neprehladne ukryta ako rozpoctova polozka na pokrytie pedagogickych nakladov 
vysokych skol.

Takyto system by nestratil ziadnu z pozitivnych motivacnych funkcii, 
otvoril by dvere univerzit vacsiemu poctu studentov a mohol by viest 
k skvalitneniu i znizeniu ceny vzdelania.	

DAMAS GRUSKA (Autor je vysokoskolsky pedagog)