Orbis virtualis Cas ukazal ako hlboko sa mylili propagatori hesla "programovanie - druha gramotnost". Clovek sa nemusel prisposobovat pocitacom, naopak, oni sa prisposobili jemu. Praca s pocitacom sa postupom casu tak zjednodusila, ze ju bez problemov zvladne doslovne i male dieta, staci ho k nemu na chvilu pustit. Programovanie, tvorba softveru, ostava pracou len pre uzky okruh odbornikov. Vznikaju tak pochybnosti nad vyznamom vseobecneho zaradenie informatiky do ucebnych osnov zakladnych a strednych skol. Algoritmicke myslenie, ako schopnost najst postup na riesenie problemu a vediet ho presne a podla moznosti strucne vyjadrit, by iste malo byt sucastou vzdelania. Otazne je, ci by ale nebolo ucelnejsie tieto rozmery vyuky zaradit medzi matematiku, fyziku, chemiu pod., nez zavadzat specialny predmet. Pocitace do skoly ale rozhodne patria. Pri rozumnom pouzivani mozu skvalitnit a zlacniet vyuku. Multimedialne digitalne ucebnice plne animacii, simulacii, vizualizacii atd. urcite obohatia vyklad, za predpokladu, ze ich virtualny svet nevytlaci z obzoru ziakov svet realny. Predsa len je ine robit chemicky pokus s "nebezpecnym" laboratoriom a ine robit ho len klikanim mysou. Velkym ulahcenim moze byt pomoc pocitacov pri hodnoteni vedomosti ziakov, co je casto najvycerpavajucejsia cast prace pedagoga. Ale i tu su uskalia. Pocitacom sa zatial najjednoduchsie vyhodnocuju testy. Tie umoznuju aj porovnanie vedomosti na triednej, celostatnej ci medzinarodnej urovni. Proti prilisnemu zdoraznovaniu testov sa ale dviha vo svete vlna odporu. Kult testov vedie k tomu, ze zo vzdelavania sa vytraca jeho povodny zmysel a redukuje sa na puhu pripravu na testy. Na medializovanom projekte internetizacie skol sa sice da dobre politicky ci ekonomicky profitovat, ale na kritickejsi rozbor jeho edukacneho prinosu a rizik si musime este len pockat, co vidno i na technickej stranke pripravy projektu. Napriklad pri nakupe pocitacov boli z vyberu prakticky dopredu vylucene pocitace platformy Apple, (paradoxne, je to najvacsi dodavatel pocitacov do skol v USA). Nie je pritom jasne, ci dovodom bolo profesne naviazanie vyhlasovatelov na platformu Microsoft Windows, pretrvavajuca "programatorska" paradigma, nepochopenie filozofie sietovych pocitacov, ci len obycajna neodbornost. Damas Gruska, autor je informatik a pedagog