Zabudnite na reformu Reforma ma sluzit na to, aby novy system fungoval vykonnejsie a lacnejsie, ci aspon jedno z toho. Ked z takehoto uhla hodnotime navrh vysokoskolskeho zakona, tak ako ho predlozilo na diskusiu Ministerstvo skolstva, je slovo reforma asi prisilne. Nijaka legislativa samozrejme sama o sebe system nezefektivni, ale moze dat priestor ekonomickym silam, ktore k vyssej efektivite povedu. Klasici liberalneho myslenia uz davno objavili, ze zakladnym mechanizmom ako si jednotlivi akteri ekonomickeho systemu predavaju informacie o svojich potrebach, su peniaze. Teda dobry sposob ich toku, je klucovy pre rozvoj kazdeho systemu, vysoke skolstvo nevynimajuc. A prave tejto problematike vysokeho skolstva, s vynimkou troch variant skolneho, je v novom zakone venovanych len niekolko riadkov (s odkazom na prislusne buduce predpisy) ale i tie naznacuju zakladne predstavy predkladatela. "Dotacie" skolam budu zavisiet od "vykonu vysokej skoly vo vzdelavacej cinnosti so zohladnenim kvalitativnych parametrov", od jej "rozvojovych planov" a od vyskumnych, vyvojovych a umeleckych cinnosti. Pozitivom je, ze peniaze sa uz dalej nebudu "strukturovat", to jest, rozdelovat na rozne formy navzajom nekonvertibilnych Rozpoctovych korun slovenskych. Rovnako je pozitivom, a hovori to i o realistickom pohlade predkladatelov na biedu nasho vysokeho skolstva, i obmedzenie, podla ktoreho zo zakladnej dotacie mozno na platy (s prislusnymi odvodmi) pouzit len 80% prostriedkov. Inak by si studenti ci ich pedagogovia kupovali za vlastne i kriedy. No a tym pozitiva koncia. Ak sa predtym vela diskutovalo o moznosti vysokych skol podnikat, tak spravidla vo vsetkym moznych oblastiach, okrem tej hlavnej - podnikat v oblasti svojho zakladneho poslania - v poskytovani vzdelania. No a novy zakon nadvazuje na tuto diskusiu. Z neho vyplyva, ze ten, kto bude v tejto oblasti "podnikat " zas budu len ministerski uradnici so svojimi komisiami. Ti budu rozhodovat o tom, co a v akom rozsahu, kvalite a cene zakaznik (student) chce. Je to len dalsia reinkarnacia planovaneho hospodarstva. Cena vzdelavania bude odvodena od "nakladov" a teda skoly nebudu nutene k jej znizovaniu, co by mal byt jeden zo zakladnych ekonomickych stimulom k zvyseni ale i skvalitneniu ich produkcie. V tomto smere su este absurdnejsie navrhy o vyske skolneho. V pripade jeho zavedenia, rovnako budu platit usilovni studenti ako i ti, ktorych intenzivny zaujem o skolu vyprchal v okamihu, ked mali v rukach dekret o prijati. Navyse vyska skolneho by mala byt odvodena od minimalnej mzdy. Iste, je este vela takych, co by od rovnakeho parametru chceli odvodit i cenu mlieka. No a zlatym klincom vrcholneho socializmu je stat o podpore studentov. Ministrovmu presvedceniu o skolstve "zadarmo" urcite daju za pravdu studenti, vratane tych, co hned po promociach odchadzaju na vecne casy pracovat do zahranicia. To je ina vec, no uz ani najvacsi pesimista asi neocakaval, ze socialne podpory na byvanie a stravu opat nebudu dostavat priamo studenti, ale institucie. Ked uz ministra nepresvedcili elementarne ekonomicke uvahy o absurdnosti takehoto modelu, mohlo mu aspon trknut z inej strany, ze cosi nie je v poriadku. Stacilo by, aby si precital na nastenke vestibulu fakulty, kde prednasa, inzerat o "predaji" internatnej izby. A ked uz nie on, tak aspon jeho zbrojnos, s koltom prekliate nizko, co tam na neho cakal. Zakonom sa nesu dva motivy. Jeden vyjadruje nedoveru predkladatela v trhove sily a druhy zas svedci o jeho zamene socialneho principu s ochranou parazitov. A tak navrh vysokoskolskeho zakona prinasa dve spravy. Zlu a este horsiu. 1. Skutocna reforma vysokeho skolstva nepride skor ako po dalsich volbach. 2. Hoci reformne kridlo "laviciarov" medialne posobi civilizovanejsie, hlbsia analyza jeho praktickej politiky naznacuje, ze sa od zvysku strany lisi len menej bolsevickou minulostou, a s modernou "novou" europskou lavicou ma spolocne len zasadania v Socialistickej internacionale. Damas Gruska, vysokoskolsky pedagog