Tanec okolo skolneho Vyzera to na vydarenu tanecnu. Tanecnici sice nie su do paru ale nechyba poriadna davka flirtu a napatia, ktore tanec povysuju nad obycajny telocvik. Na jednej strane parketu postava pocetna skupina "zasadnych" odporcov skolneho ako takeho, ktorym lezi na srdci dostupnost kvalitneho (vysokoskolskeho) vzdelania pre najsirsie vrstvy. Pri pocuvani ich dojemnych vylevov si clovek len kladie otazku, kde boli doteraz, z ktoreho kuta len necinne pokukovali na postupny upadok kvality i verejneho charakteru nasich univerzit. Co hovorili ministrovi, ktoremu sa nepodarilo ani zreformovat ani financne pozviechat univerzity a ktory valorizaciu platov eufemisticky nazyva ich zvysenim. Vedla tejto skupiny preslapuju este dve mensie: skupina potencionalnych externych studentov, ktora vsak nevyzera, ze by mohla pred volbami narobit vela skody, hoci prave ona ma svojimi peniazkami udajne zachranit vysoke skoly pred kolapsom a skupina odporcov specialne Ftacnikovo- Miklosovskeho typu skolneho. No a na druhej strane parketu postava nesuroda zmes zastancov vladou navrhovaneho skolneho -- od nespokojnymi akademikov, ktory v poplatkoch vidia moznost financneho prilepsenia skolam, az po insitnych praviciarov, ktori v kazdom novom poplatku vidia vitazstvo svojej ideologie. Samozrejme, ako sa na poriadnu tanecnu patri, za kulisou predpisanych obratov sa odohrava nieco ine. V kontexte financovania vysokych skol ma skolne tvorit len maly zlomok ich prijmov. Napriek tomu tato agenda prakticky vytlacila diskusiu o mechanizmoch, na zaklade ktorych budu skoly ziskavat prostriedky z verejnych zdrojov. Co iste viacerym vyhovuje - nova legislativa (opat) otvara volny priestor pre svojrazne nadelovanie. Rovnako je zaujimave, ako sa akademicka obec neburi politickemu chomutu (vlada ma urcovat vysku skolneho), pokial si od neho slubuje trochu toho stavnateho ovsa. Na tomto venceku sa tancuje o verejnom charaktere nasho vysokeho skolstva. Navrhovane zavedenie poplatkov za externe studium studium totizto automaticky otvara cestu k postupnemu spoplatneniu vsetkych typov studia. Externisti su len bezbranne baranidlo. Techniku mozno to ilustrovat na ceskom priklade. Len co zakon umoznil skolam poskytovat vzdelania za uplatu, uz sa objavili tlaky a pozmenujuce legislativne navrhy, podla ktorych by bolo mozne kredity ziskanej v tejto forme studia uznat pri prestupe na dennu formu. Zbytok ja jasny -- pre nedostatok miesta studenta nemozno prijat na dennu formu ale je tu ine riesenie - platene vzdelavanie - a posluchac v jeho poslednej faze prestupi na denne studium, cim ziska "plnohodnotny" diplom. A skola peniaze. V nasich podmienkach mozno spoplatnenie urobit este jednoduchsie. Univerzity budu postupne redukovat pocty posluchacov na dennom studiu na ukor externeho. A vlade, neschopnej pozitivnej akcie, neostane nic ine, len tlaku univerzit ustupit a novy stav tolerovat. Dostane sa do vlastnej pasce -- dala univerzitam slobodu bez toho, ze by im k nej pribalila rozumny ramec, v ktorom sa mozu pohybovat. Ale to nie je nic nove, v kontexte ponovembrovych reforiem. Damas Gruska, autor je vysokoskolsky pedagog