Albert veľký

Albert Veľký (1193/1207 Lauingen a. d. Donau (Schwaben) - 1280 Kolín) = Albertus Magnus = Albert z Bollstädtu
Kód: 273

- nemecký filozof, teológ a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, docto universalis. Učiteľ Tomáša Akvinského. Pri tvorbe svojho filozoficko- -teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky,, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.

Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.

Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.

Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.

Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.

Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti.

Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.