Anal�gia (landa, o.)

anal�gia (Landa, O.)

- ne�pln�, �iasto�n� podobnos� spo��vajuca v jednej alebo viacer�ch spolo�n�ch vlastnostiach, �rt�ch r�znorod�ch javov alebo predmetov. To umo��uje prenies� poznatky z jednej oblasti do druhej, predpoklada� ich platnos� i tam, ke� sa jej v�skyt doposia� nepreuk�zal, a in�pirova� sa tak pri rie�en� �a�k�ch probl�mov. Vhodn� anal�gie sprostredk�vaj� �asto celkom nov� sp�soby videnia probl�mov a ich s�vislost�, poskytuj� jedine�n� poh�ady na realitu, ktor� s� in�m form�m myslenia nedostupn�. Anal�gie tak maj� funkciu generativnu, inven�n�, heuristick�.

Utv�ranie anal�gi� sa neriadi pevn�mi z�konitos�ami logiky. Anal�gie s� premenliv�m produktom fant�zie, ktor� vytv�ra nepredv�date�n� nov� spojenia r�znorod�ch obsahov a v�znamov, uskuto��uje zdanlivo nezmyseln� porovn�vania, odha�uje skryt� suvislosti a prin�a nov� poh�ady na zlo�it� probl�my i na star� a zn�me skuto�nosti. Podnetn� anal�gie oslobodzuj� rie�ite�ov od osvojenych my�lienkovych stereotypov, od funk�nej fascin�cie.

Pr�ca s anal�giami sa do�asne st�va samo��elom a jej v�sledky sa podrobuj� logickej kontrole a� dodato�ne.

U�ito�nos� anal�gi� v procese rie�enia inven�n�ch probl�mov spo��va v tom, �e umo��uj� experimentova� s funkciami, procesmi a vz�ahmi charakteristick�mi pre rie�en� probl�my, re�trukturova� ich a obohacova� s cie�om n�js� origin�lne rie�enie a my�lienkov� koncepcie ( L1360;3--32).