| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Analýza textu (horecký, j.)- postupný rozklad textu ako prvotného, hotového celku na vety alebo iné zakladné časti, ktorý sa opiera predovšetkým o pojem funktora a pojem argumentu. "Za funktor sa pokladá vyjadrenie deja vyjadrenie deja, teda obyčajne sloveso, za argumenty sa pokladajú také okolnosti, ktoré sú viazané na sloveso a bez ktorých sloveso nemá plný význam. Napr. sloveso Żrúbať vyžaduje, aby sa vyjadril pôvodca deja (kto rúbe, agens), ale aj predmet zasiahnutý dejom (čo je rúbané, patiens, objekt), sloveso Żrezať vyžaduje vyjadriť popri iných okolnostiach aj prostriedok, nástroj činnosti (čím sa reže, inštrument); sloverso Żdarovať vyžaduje vyjadriť aj adresáta (komu sa daruje, datív)." "U nás sa vypracovala teória intencie slovesného deja, vo svetovej jazykovede sa hovorí o teórii pádov, o aktantoch alebo participantoch (účastníkoch deja), o syntakticko-sémantických funkciách." "...pre potreby analýzy textu možno použiť taký typ verbálneho predikátu, kde sa na sloveso (VERB) ako funktor viažu štyri základné elementy: agens, pôvodca deja (AGN), objekt nejako zasiahnutý, dotknutý dejom (OBJ), nástroj (INS) a adresát (ADR). Pritom na verbálny predikát ako celok sa ešte viažu iné elementy, napr. určenie času (TMP), miesta (LOC), príčiny (CAUS) a pod. Schematicky možno tieto pojmy a vzťahy medzi nimi vyjadriť takto:
VERB ÄÄÄÄÂÄÄÄÄÄÄÄÄÄÄÂÄÄÄÄÄÄÄÂÄÄÄÄÄÄÄÂÄÄÄÄ×ÄÄÄÄÂÄÄÄÄÄÄÄÂÄÄÄÄÄÄÄż
Ku každému argumentu (ba aj k funktoru) môžu pristúpiť určujúce, determinujúce prvky (DET) v podobe rozličných prívlastkov. V uvedenej schéme je to vyznačené iba pri AGN. Prvým krokom pri analýze textu je postupné určenie všetkých funktorov a k nim patriacich argumentov. Pri tomto kroku sa ukazuje niekoľko zaujímavých okolností: Nie všetky slovesá (funktory) majú obsahovú platnosť vo vzťahu k textu. Také výrazy ako Żnazdávame sa , Żmyslím , Żdomnievam sa , Żukazuje sa , Żvidieť , Żako oznamuje TASS vlastne nepatria do myšlienkovej, hľbkovej štruktúry textu ako správy o istej udalosti, lež vyjadrujú postoj, hodnotenie, komentár autora. Takéto hodotiace prvky sa preto vyčleňujú do osobitnej skupiny pragmatických prvkov a ďalej sa skúmajú iba sémantické prvky. Ako funktory sa využívajú nielen slovesá v určitom tvare, ale aj prechodníky, prícastia, ba i slovesné podstatné mená. Preto sa pri analýze rozkladajú všetky vety, polovetné väzby, rozvité prívlastky založené na slovesnkých tvaroch do osobitných viet, a teda posudzujú sa ako osobitné verbálne predikáty. Napr. vo vete ŻVychádzajúc zo schváleného plánu doasiahli náši pracujúci výsledky vyzdvihovanými partnerskými podnikmi sa vyčlenia tri funktory: Żvychádzať (z plánu), Żdosiahnuť (výsledky), Żvyzdvihovať (výsledky. Napokon sa pri analýze na verbálne predikáty vyznačia vzťahy medzi predikátmi a tým sa znázorní hľbková štruktúra textu, jeho základná myšlienková osnova. Pri ďalšom kroku je ešte možné a želateľné skúmať argumenty z hľadisko ich slovného vyjadrenia, napr. z hľadiska možnosti za konkrétne slovo dosadiť nejaké všeobecnejšie slovo, alebo naopak, celú skupinu synonymických slov. Pri ďalšom základnom kroku, pri syntéze sa vlastne skúma, ako autor utvoril svoj text, ako realizoval hľbkovú štruktúru, ktoré z ponúkaných možností využil. Tu sa napr. zistí, že to, čo bolo v hľbkovej štrutkúre vyjadrené pomocou troch funktorov, jeden autor vyjadril jednou vetou s kombináciou polovetnej konštrukcie, iný autor využil tri osobitné vety a pod. Takisto možno zisťovať zásady výberu z radu synoným, ktoré má daný jazyk k dispozícii pre jednotlivé funktory a argumenty. Napr. slovo Żspýtať sa má variant Żopýtať sa , ale aj Żpoložiť otázku . Na označenie parlamentu v NSR možno použiť spojenie Żzapadonemecký parlament , Żsnem , ale aj ŻSpolkový snem , ba aj ŻBundestag . Celkom iste sa pri takejto analýze príde na to, že v súvislých textoch sa niektoré (najmä opakujúce sa) argumenty (ale i funktory) vyjadrujú zámenami, ďalej, že niektoré slová sa opakujú doslovne, iné v istých variáciách a pod." ( L380;88-90)
|