Anaxagoras - podrobnejšie

Anaxagoras z Klazomen (v Malej Ázii) (500/497-428/427 pr. n. l.) Kód: 17

- grécky filozof, ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do Atén, kde prežil tridsať rokov (460-430), bol učiteľom a priateľom Periklovým a priateľom Euripidovým a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti. Uchýlil sa do mesta Lampsakos, kde zomrel.

Prírodné dianie, vznik a zánik vysvetľoval spájaním a rozdeľovaním nepatrných, nemenných, donekonečna deliteľných, kvalitatívne rozrôznených čiastočiek, ktoré nazýval "semená" vecí. Do pohybu uvádza tieto semená vonkajšia usporiadavajúca sila - rozum (NÚS), ktorý Anaxagoras charakterizoval ako najjemnejšiu látku. Každá jednotlivina obsahuje všetky druhy semien, rozdielnosť vecí je daná prevahou semien určitej kvality.

Anaxagoras dokazuje vo svojej koncepcii prírody nutnosť zhody medzi večnou zmenou a tým, čo je v prírode nemenné, čím chce odstrániť dve krajné antinómie - Herakleitovu a Parmenidovu. Prichádza s novou hypotézou, ž stávanie sa, vznikanie a zanikanie jednotlivých vecí je v podstate len pretváraním sa akéhosi pre celú skutočnosť spoločného súcna, čohosi jediného, večného a stále sa meniaceho a ďalej, že poznanie sveta si vyžaduje aj poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje, ako aj poznanie racionálne. Anaxagoras sa túto hypotézu pokúša zdôvodňovať z prirodovedno-racionalistickej pozície ( L23;81).