Anselm z canterbury

Anselm z Canterbury (1033 Aosta (Piemont) - 1109), sv. = lat. Anselmus Cantuarensis
= tal. Anselmo d'Aosta
= angl. Anselm of Canterbury
Kód: 468

- najvýznamnejší filozof a teológ 11. stor. (obdobia ranej scholastiky) študoval vo Francúzsku, bol opátom benediktínskeho kláštora, neskôr arcibiskup canterburský.

Anselm prišiel s novou myšlienkou, že človek je svojím rozumom (lat. ratio) verným obrazom Boha a dialektika má účasť na Božích myšlienkach.

V spore o univerzálie stál na strane stredovekého realizmu

Podobne ako Augustín tvrdil, že viera má predchádzať poznanie; "Credo, ut intelligam" (verím, aby som rozumel); vieru však možno racionálne zdôvodniť. Kresťanské dogmy sú síce nevyvrátiteľnou pravdou, ale treba ich racionálne zdôvodňovať, aby sa veriaci človek upevnil vo svojej viere.

Anselm obhajoval ontologický dôkaz existencie boha, pričom výchádzal z pojmu Boha: Boh je ten, nad ktorého už nemožno muslieť nič vyššie. Ak by Boh jestvoval len v mojej mysli ako pojem, nebol by tým najvyšším, lebo by mu chýbala reálna existencia. To, čo nejestvuje, nemôže byť najvyššie. Z pojmu Boha ako niečoho najvyššieho vyplýva teda jeho existencia. Novým a neobyčajným na tomto dôkaze (i keď je často kritizovaný) je pokus o dôkaz Boha z čistého myslenia, bez odvolávania sa na autority či zjavenie ( L623;44).