Areios

Areios (ok. 260 snáď Lýbia - 336 Konstantinopolis)
lat. Arius

- grécky kresťanský teológ.

Žiak slávneho mučeníka Lucia z Antiochie.

Areios pôsobil ako kňaz v Alexandrii v jednom z tamojších hlavných chrámov nazývanom Baukalis. Bol vynikajúcim kazateľom.

323 ho miestna synoda exkomunikovala a 325 jeho učenie odsúdil ekumenický koncil v Nikai. Areios strávil niekoľko rokov vo vyhnanstve v Ilýrii.

334 mu cisár Konštantin na podnet Areiovho prívrženca Eusebia z Nikomédeie povolil návrat do Alexandrie, tamojší biskup Athanasios však odmietol poslúchnuť cisárov rozkaz, aby Areia prijal späť do cirkvi. Skôr než mohol byť spor vyriešený, Areios zomrel náhle v uliciach Konštantinopolu.

Areios učil, že druhá osoba božskej trojice Boh Syn (Logos) nie je podstatou rovnocenná s Bohom Otcom ani netrvá od vekov, ale že Logos bol Otcom stvorený. Tým položil základ tzv. ariánskej heréze, ktorá hrala veľkú úlohu v neskorších cirkvených sporoch.

Areios nebol veľmi plodný autor. Zacvhovalo sa len niekoľko jeho spisov. Z jeho hlavného diela "Thaleia" (Hostina), napísaného zčasti vo veršoch, sa zachovalo len niekoľko zlomkov ( L263;121).