Aristoteles - podrobnejšie

Aristoteles (384 Stageira - 322 pr. n. l.) Aristoteles (FT)
Kód: 29

- starogrécky filozof a encyklopedický vedec ( polyhistor), najväčší filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalšich špeciálnovedných odvetv ( psychológie, zoológie, meteorológie atď.) Pôvodne člen Starej Akadémie. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho "Filozof".

Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva "prv filozofia" a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí.

S Platónom sa zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey (29) odlúčené o vnímateľných vecí (29). Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (29) (HÝLÉ) a tvar (29) (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikl konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom.

Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť (29). Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťoy. Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, avšak nehybná: prvý hýbateľ, boh (PRÓTON KÍNÚN AKÍNÉTON). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (NOÉSIS NOÉSEOS). Prvý hýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. Tento prvý hýbateľ je rozum, účel a zákon, ktorý je najvyššou zábezpekou poriadku vo svete.

V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy (29), ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí. (cf. L157;74an.)