Atomizmus antický

atomizmus antický

- najvýznamnejší materialistický smer antickej filozofie; svet sa podľa tohto učenia skladá z nekonečného množstva nepatrných, večných nedeliteľných častíc - atómov, ktoré majú rôzne tvary a veľkosť, pohybuju sa sami od seba v prázdnom priestore, spájajú sa a rozpájajú, a tak vytvárajú mnohotvárnosť javov; vo vesmíre vládne prísny determinizmus. Atomizmus vytvoril novú koncepciu bytia ako určitej masy s geometrickou podobou, s určitou váhou a polohou, a tak priniesol na svoje časy logické vysvetlenie sveta, prírodya ľudského života. Atomizmus prvý nastolil problém filozofickej koncepcie hmoty. Atóm, ako geometrický útvar postihnuteľný len rozumom, je zároveň vecou, telesom a hmotou. S tým sa tiež spája nové chápanie pohybu a pokus vysvetliť jeho vývin v procese vznikania a formovania sa sveta vylučujúce akúkoľvek absolútnu imanentnú a transcendentnú statiku. Atomizmus uvádza do kozmogonických javov matematiku a vďaka tomu takmer úplne odmytologizoval ľudské myslenie v prospech všeobecno-abstraktného myslenia, opierajúceho sa o objektívnu skutočnosť a koncepciu atómu ako základného elementu všetkého súcna ( L23;80-81).