Aztéci

Aztéci

- indiánske etnikum v Mexiku v 14. stor.- 16. stor. Tvorcovia najväčšej indiánskej ríše so strediskom v Tenochtitlane, ktorú tvorili mestské štáty s teokratickým zriadením s vládou kňazov. Rozvinuté poľnohospodárstvo, remeslá, astronómia a astrológia (kalendár), piktorgrafické a hieroglyfické písmo (aztécke kódexy).

Ríšu rozvrátil 1519 španielsky dobyvateľ H. Cortéz.

Dnes sú Aztéci indiánskou národnosťou v Mexiku; hovoria jazykom nahuatl, väčšina i po španielsky. Ich počet sa odhaduje na 1 milión ( L715;62).

Aztéci alebo aj Tenočkovia či Mexikánci, ako rôzne sami seba, patrili k jazykovej skupine kmeňov Nahua [nava] - odtiaľ aj názov reči nahuatl [navatl] - a vytvorili svoju ríšu a dynastiu v Tenochtitlane [tenočtitlane] medzi rokim 1376 až 1521, než hlavné mesto dobyl a vyvrátil Hernán Cortés. Zhruba 150 rokov existemcie. Pri porovnaní s našim starovekom tu išlo o štátny útvar veľkých miest so zázemím poľnohospodárskeho vidieka, rozvinutými remeslami, obchodom a štátnou administratívou, avšak bez znalosti niektorých technických prostriedkov, ako je železo, kolo ako dopravný prostriedok, hrnčiarsky kruh, a niektorých zvierat, ako napr. koňa. Išlo o štátny útvar vcelku teokratickej povahy. Staroveký Lagaš, Ur, Babylon, Ašur, Ninive majú svoje obdoby aj tu a v dobe svojho rozkvetu nezaostávali za centrami starovekého Starého sveta, a to ani nádherou a monumentálnosťou stavieb, ani bohatosťou a pulzujúcim životom, a pôsobia svojimi pyramídami a inými troskami dodnes. O Teotivakáne napr. predpokladajú niektorí bádatelia na podklade najnovších výkopov, že bol väčší ako staroveký Rím ( L901;160 an.).