Babylónia

Babylónia

- staroveká orientálna ríša, pomenovaná podla svojho hlavného mesta Babylonu (Bábel). Jej územie siahalo od dolného toku riek Eufrat a Tigirs po Perský záliv. Úrodnosť pôdy tu závisela od pravidelného rozvodňovania riek. Pôvodných obyvateľov vyhnali Sumeri v 4. tisícročí pr. n. l. Sumersko-akkadskú starobabylonskú ríšu, ktorej najväčším panovníkom bol Chammurapi (1728-1686 pr. n. l.), známy svojimi zákonmi, zlikvidovali r. 1530 pr. n. l. Chetiti. V čase panovania dynastie Kassitov, keď sa za vlády Aššurballita stala veľmocou Asýria, dostáva sa Babylónia pod asýrsku nadvládu. Za Nebúkadnecara ešte raz získava vedúce postavenie (novobabylonská ríša). Tento rozmach nastáva vtedy, keď r. 626 pr. n. l. Nebopalasar v spojení s Médmi porazí Asýriu. Z kulturneho a politického hľadiska to bolo vrcholné obdobie Babylónie. R. 587 pr. n. l. obsadil Nebúkadnecar aj Jeruzalem. Novobabylonská ríša jestvovala do r. 539 pr. n. l. ( L50;25).