Babylonské zajatie

babylonské zajatie

- opakované odvliekanie Židov do zajatia, resp. ich násilné presídlovanie do Mezopotámie medzi 8. stor. pr. n. l.- 6. stor. pr. n. l.

Keď bola v 8. st. pr. n. l. Asýria na vrchole svojej moci, rozpútala dobyvačnú vojnu proti Egyptu. Za vlády Tiglata Pilesera III. a Sargona II. Asýrčania obsadili Izrael, severnú časť krajiny, väčšinu obyvatelstva odvliekli a ich osady osídlili sčasti okolitými národmi, scasti pôvodným obyvatelstvom. Zvyšky židovstva sa s týmito národmi ( Feničania, Amorejci, Moábci, Edómci) pomiešali. Práve preto nastal v 4. st. pr. n. l. rozkol medzi tými, čo sa vracali zo zajatia, a tými, čo ostali, Samaritánmi.

Južna časť krajiny, Júda mala podobný osud, babylonské vojská Nebúkadnecara po dvojročnom obliehaní r. 587 pr. n. l. obsadili Jeruzalem a zborili ho. Aj odtiaľ odvliekli väčšinu obyvateľov.

V babylonskom zajatí prešlo židovské náboženstvo podstatnými zmenami: predchádzajúci kult bol pevne viazaný na chrám. V babylonskom zajatí sa však náboženská prax musí vykonávať v súkromných domoch, neskôr v synagógach, namiesto prinášania obetí sa dostáva do popredia modlitba a čítanie svätých spisov. Tu sa upevnil monoteizmus, najmä pôsobením prorokov, tu sa posilnila viera v Mesiáša. Židia sa nazdávali, že keď už Jahve bude mať dosť utrpenia svojho vyvoleného ľudu, buď osobne, alebo prostredníctvom svojho posla (Mesiáša) ho oslobodí.

Tu sa začali zhromažďovať písomné zbierky tradícií, pričom, samozrejme, nemohli sa vymaniť spod vplyvu prostredia. Preto sa dostávajú do vznikajúcich textov mezopotámske mýty (príbeh o stvorení, mýtus o potope, kajúcne žalmy a pod.).

Keď Kýros obsadil Babylon, vrátil Židom slobodu a dovolil im vrátiť sa do Jeruzalema ( L50;25).