Beryl (kuzánsky, m.)

- "je jasný, biely a priesvitný kameň, ktorý má tak konkávny, ako aj konvexný tvar. Kto sa cezeň pozrie, uvidí veci, ktoré mu boli predtým neviditeľné. Ak sa duchovným očiam vhodne prispôsobí duchovný beryl, ktorý má zároveň najmenšiu a najväčšiu formu, jeho prostredníctvom sa možňo dotknúť nedeliteľného prvopočiatku všetkých vecí."

"Podržme si beryl pred duševným zrakom a pozerajme sa cez to najväčšie, od čoho nič väčšie nemôže byť, a zäroveň aj cez to najmenšie, od čoho nič menšie nempže byť, a potom si pozrime počiatok, ktorý predchádza každému veľkému i malému a je celkom jednoduchý a nie je deliteľný nijakým spôsobom delenia, ktorým sa môže každé veľké i malé deliť. A keď sa budeme cez beryl pozerať na nerovnosť, bude predmetom nášho pohľadu nedeliteľná rovnosť, a cez absolútnu podobnosť uvidíme počiatok nedeliteľný nijakým spôsobom delenia, ktorým je podobnosť deliteľná alebo premeniteľná: toto je pravda. Lebo predmetom onoho videnia je len pravda, viditeľná cez každú podobnosť, v ktorej najväčšia a najmenšia podobnosť splývajú ako absolútny prvopočiatok každej podobnosti s ňou. Ak cez beryl pozeráme na delenie, bude predmetom nášho pozerania nedeliteľné spojenie; a práve tak je to s pomerom, vzťahom, krásou a podobným."

"Keď ... vidíš cez beryl uhol, ktorý je zo všetkých možných uhlov súcasne najváčší a najmenší, nebude pohľad odmedzený nejakým uhlom, ale jednoducho čiarou, ktorá je pôvodom uhlov, nedeliteľným pôvodom plošných učlov, nedeliteľným ani jedným spôsobom delenia, ktorým sú uhly deliteľné." ( L350;74,76)