Boh (kresťanstvo)

- absolútna, duchovná, zásvetná, mimočasová, najdokonalejšia, neskonale vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytosť, stvoriteľ sveta. Všetko bohatstvo je v ňom v dokonalej jednote. Boj je večný, žije v neustálej pritomnosti; niet preň ničoho, čoho už niet alebo ešte niet. Je všadepritomný, ale nie na spôsob akéhosi "fluida", ktoré všetkým preniká, ale tak, že je celý na každom mieste, bez toho, že by bol na nejaké miesto viazaný. Všetkým dokonale preniká poznaním a mocou. V Bohu sa spájajú v dokonalej jednote vlastnosti, ktoré nedokážeme ako ľudia spojiť, napríklad neúprosná spravodlivosť a bezmedzné milosrdenstvo. Boh je vždy iný ako akákoľvek schéma, ktorú by sme mohli o ňom vytvoriť. Neporovnateľne viacej toho o ňom nevieme než vieme. I keď sa v dejinách a napokon v Ježišovi Kristovi zjavil, zostáva nevysloveným tajomstvom. Najvyššie, čo o Bohu mpžeme povedať, je, že je svätý. To neznamená len mravne dokonalý, ale aj všetko presahujúci, nedostupný. Znamená to, že Boh je tajomstvo, ktoré vzbudzuje chvenie a úžas. Ako plnosť bytia bez obmedzenia je Boh prameňom, stvoriteľom všetkého.

Boh má jednu podstatu, prejavuje sa však ako tri osoby - Otec, Syn a Duch Sv.
Boh je všemohúci stvoriteľa, ktorý svojou vôľou stvoril (16) svet z ničoho. Všetko okrem Boha je teda stvorené, i človek je tvor. Medzi stvoriteľom a stvorením sa tým roztvára priepasť, ktorá sa zdá byť nepreklenuteľná. Najvyššou cnosťou a vlastným jadrom kresťanskej zbožnosti je preto pokora pred božským tvorcom a Pánom. Najzavrhnutejšou neresťou a súhrnom všetkých ostatných nerestí je pýcha (hybris), trúfalosť, s ktorou sa človek považuje za rovného Bohu a chce sa postaviť na jeho miesto. Tým je podmienená celkom nová hodnotová stupnica ľudských cností.

Boh nie je neosobný boh, ale Boh celkom osobný. Voči Bohu stojí človek ako jednotlivec, ako osoba. Hovorí s ním v modlitbe ako osoba s inou osobou, i keď bezmedzne vznešenejšou. Tým kresťanstvo prepožičiava individuálnej duši jedinečnú dôstojnosť.

Boh je milostivý a spásny. Človek je svojou prirodzenosťou vydaný hriechu a smrti. Môže síce vlastnými sialami bojovať proti zlu, ale nie byť z neho vyslobodený, spasený. Spásu možno dosiahnuť len Božou milosťou v zjednotení s Božím Synom, ktorý sa stal človekom. Aby to bolo možné, musí sa človek celej svojej hriešnej prirodzenosti zbaviť a prekonať ju. Celý prirodzený človek je smrteľný a skazený, dokiaľ nie je obnovený znovuzrodením v Kristovi. Ak k tomu však došlo, je to tiež celý človek, ktorý premenený vstáva z mřtvych. Preto, ak je niekto v Kristovi, je novým tvorom, hovorí Pavol. Táto idea znovuzrodenia človeka v Kristovi Božou milosťou, ktorú vypracoval jasne predovšetkým Pavol, bola označená ako centrálna dogma celého kresťanstva ( L305;158 L429;50).