Čaj

čaj

- pochutina z listov čajovníka; odvar zo suchých listov čajovníka alebo inyc bylín.

Najstaršia zmienka o čaji je v čínskom slovníku z roku 350 pred n. l. Za pravlasť čaju sa považuje Barma, odkiaľ sa čaj rozšíril do Číny a Indie.

Číňania pripisujú objavenie čaju legendárnemu cisárovi Šen-nungovi zvanému "Božský vladár", ktorý panoval v dobe 2737-2697 pred n. l. Šen-nung vo svojej knihe Pen cchao (Lekárska kniha) opisuje horký tchu a čcha, rastliny zodpovedajúce čaju. V Pen cchao sa píše: "Horký ťu sa nazýva chá hsuan a yu. Rastie v údolí riek a na svahoch v provincii S čchuan a neznesie veľku zimu. Zbiera sa tretí deň tretieho mesiaca a potom sa suší." Na inom mieste Šen-nung uvádza, že listy sa používajú na liečenie nádorov, proti nechutenstvu, na zaháňanie smädu, spánku, na povzbudenie a útechu srdca.

Podľa japonskej mytológie pochádza čajovník od budhistického svätca Bodhidharmu (Daruma), ktorý sa živil len bylinami a korienkami z okolitej prírody. Celý život strávil v modlitbách a náboženskom rozjímaní. Raz unavený a vysilený pri modlitbách zaspal. Po prebudení z ľútosti nad hriechom, ktorého sa dopustil, odrezal si očné viečka, ktorým spánok prisudzoval, a odhodil ich na zem. domnievajúc sa, že tak zabráni opakovaniu hriechu. Z jeho viečok vyrástol podivuhodný ker, známy ako čajovník. Z listov tohto kra bol potom objavený nápoj, ktorý zaháňal spánok.