Človek (heidegger, m.)

- vrhnutá bytosť; človek je vždy už vrhnutý do niečoho, je už v niečom, čo si sám nedal; k človeku patrí táto fakticita ako bytostná črta jeho existencie. Táto vrhnutosť je spôsobom, akým človek je.

Človek je jediným súcnom (14), ktoré vie o svojom vlastnom bytí (14) človek je pobyt (14) na svete. Táto okolnosť umocňuje bytie človeka, stavia ho na čelo všetkého jestvujúceho, robí z neho príkladný a pozoruhodný exemplár súcna, ktoré je viac než čokoľvek iné vhodné na štúdium otázky bytia.

Poznávať samého seba ako bytie znamená existovať; človek ako pobyt
existuje, zatiaľ čo veci, s ktorými prichádza do styku, iba sú.

Človek sa vyznačuje existenciálnym pochopením bytia.