Človek (sofokles)

Mocného v svete veľa, však
človek nad všetko mocnejší.
Ten i cez chmúrne more sám
prostred búrok a víchrov zlých
odvážne napína plachty
a reže valy vĺn.
Ten z roka na rok večnú Geu,
bohyňu najvyššiu, neznavnú matku-zem
s koňami za pluhom poľami šírymi
bôľne rozrýva a brázdi.

( L437;28-29)