Cohen, h.

Cohen, Hermann (1842-1918)

- nemecký filozof, zakladateľ marburskej školy novokantovstva. Od 70. rokov 19. stor. začal prepracúvať Kantovu teóriu skúsenosti, ako aj jeho etiku a estetiku tak, že odmietal vec osebe ako reálnu príčinu pocitov a začal ju chápať len ako hraničný pojem skúsenosti. Opierajúc sa o Kanta, vybudoval filozofický systém zahrnujúci logiku, etiku, estetiku a filozofiu náboženstva.

Filozofia sa podľa Cohena stáva vedeckou až vtedy, keď nepokladá za svoj predmet ani veci, ani procesy, ale vedecké fakty. Vzorom metódy filozofie je matematický kalkul nekonečne malých veličín.

Poznávajúce myslenie je tvorivé; jeho predmet nie je daný, ale zadaný mu ako úloha. Pojmy uspokojujú požiadavky poznania a súcasne vyvolávajú nové otázky. Ani vo filozofii, ani vo vede niet definitivnych odpovedí.

Filozofické vedomie je poznávajúce vedomie.

Religiozita sa zakladá na jasnosti systematického poznania. Jestvovanie pravdy, podľa Cohena, umožnil Boh. Myšlienka Boha obsahuje konotáciu základnej harmónie medzi štruktúrou vesmíru a ašpiráciami ľudstva. Boh ako myšlienka nie je ani žívý, ani osoba. Dá sa odhaliť ako taký pomocou rozumu. Úlohou Boha nie je zabezpečovať prosperitu alebo dokonca šťastie, ale napomáhať úsilie človeka rozoznať dobro od zla ( L53;65 L441;41-42).