Desengaňo

desengaňo (špan.)

- barokový stav rozčarovania, straty ilúzií. "Ak hľadáme jeho zdroje, zrejme tkvejú predovšetkým v hlbokých svetonárových premenách, ktoré spôsobila renesancia rozrušením dovtedajšej predstavy kozmického poriadku. 'Desengaňo' je dôsledok akejsi 'ontologickej osirelosti', v ktorej sa ocitol autonómne uvažujúci subjekt, potom, čo sa uvoľnil z pút autoritatíncyh aristotelovsky pochopených noriem stredoveku, je to zvýraznené vedomie konečnosti individuá;neho osudu v rozmere kozmu, tak, ako ho formuloval Pascal. Vo sfére spoločenskej praxe je 'desengaňo' zrejme pocitovou reakciou na rozpad existujúcich sociálnych systémov a na ich reštrukturáciu, av porípade nášho autora (sc. B. Graciána) dôsledok tak kríz široko spoločenských, ako aj kríz osobných, ktoré pospolu spôsobili, že Gracián akoby sa prestal stotožňovať s dejinami svojej epochy a svojej spoločnosti, "vystúpil" z nich, prežíval ich ako iluzívny jav, ako theatrum mundi, ako číru alegóriu reality, ktorú nemožno uchopiť opisom konkrétností ale iba metaforouich všeobecností." ( L77;15-16).