Dialektika (kierkegaard, s.)

- mystické úsilie vyjsť zo seba samého, prekročiť hranice rozumu, prekonať neprekonateľné, riešiť neriešiteľné paradoxy (cf. paradoxná dialektika).

Človek sa dostáva do nemožnosti a absurdity; jeho duševná činnosť je neustálym pohybom rezignácie a strachom sa chvejúcej viery. Kierkegaardovská dialektická technika spočíva vo vyostrovaní paradoxu, v postupe od irodnického buď-alebo cez pátos strachu a chvenia až k absolútnemu existenciálnemu paradoxu, k bohu, ktorý tvorí všetko z ničoho a obracia všetko v nič. Najväčším paradoxom myslenia je odhalenie niečoho, čo sa samo nedá myslieť, posledného predpokladu, boha. Kierkegaard napríklad tematizuje Abraháma ako rytiera čistej viery a zároveň potenciálneho synovraha, pričom hľadá riešenie paradoxu, ako je možné urobiť z vraždy bohumilý skutok (cf. L65;668).