Dielo filozofické (jaspers, k.)-e

E1.
"Niekoľko málo diel filozofie je čo do ich zmyslu takých nekonečných, akými sú veľké diela umelecké. Je v nich myslené viac, než sám autor vedel. Vôbec je v každej hlbokej myšlienke uložené viacej, než môže mysliteľ sám vidieť so všetkými dôsledkami. Ale vo všetkých veľkých filozofiách je celok sám a vnáša tam nekonečno. Vo všetkých prtikladoch je prekvapivý súzvuk, taký, že sa tieto protiklady samé stávajú vyjadrením pravdy. Je to prepletenie myšlienok, ktoré je jasné v prvom pláne, ael súcasne presvetľuje bezodné hlbiny. Sú to zázračné diela, ktoré vidíme tým lepšie, čím trpezlivejšie ich interpretujeme. Tak je to napr. s dielami Platóna, Kanta, v Hegelovej Fenomenológii ducha - avšak s rozdielmi: U Platóna v najjasnejšom vedomí vyrovnanej formy, dokonalosti, najjasnejšieho vedenia metódy, použitia umenia pre oznámenie filozofickych právd, bez rezignácie na presnosť a pôsobivosť myšlienok. U Kanta vo veľkej poctivosti, spoľahlivosti každej vety, najkrásnejšej jasnosti. U Hegela v nepresnostiach toho, čo si dovolí myslieť, ale i v bohatosti obsahov, tvorivej sile, hľbke myslenia, napokon vo vlastnom filozofovaní neuskutočnené. To všetko je potom nahradené skôr násilím a klammi a má tendenciu k dogmatickým schémam scholastiky a k estetickému prežívaniu.

Filozofi stoja na rozličných stupňoch a sú najrôznejších druhov. Filozofickým osudom každého je to, či sa v mladosti venoval štúdiu niektorého z veľkých filozofov, ktorému dôveroval.

Dá sa povedať, že v káždom veľkom diele je obsiahnuté všetko. Jedným takým veľkým dielom sa možno prepracovať do celej šírky filozofie. Dôkladným ponorením sa do veľkých diel získame prostriedok, z ktorého a ku ktorému sa potom všetko ostatné osvetľuje. Štúdium tohto diela priťahuje všetko ostatné. Človek tak získava orientáciu v celych dejinách filozofie (alebo aspoň získava o nich zbežnú znalosť), citácie originálnych textov v nás zanachávajú hlboké dojmy, dospievame k tušeniu toho, čo tam nie je a čo treba urobiť. Ak študujeme dôkladne a bez obmedzenia jednu vec, uchovávame si schopnosť sebakritiky čo do miery vedenia, ktoré získavame z iných druhoradých filozofickych príručiek."

"Stará rada znie, že treba študovať Platóna a Kanta, že tým sa dostaneme všetkému podstatnému." ( L278;129-130)