Doba bronzová

doba bronzová

- svojou podstatou pokračovanie eneolitu, časový úsek pravekého vývoja 3000 pred n. l. - 1000 pred n. l. charakterizovaný používaním bronzu. Úplné rozšírenie bronzu v tejto dobe viedlo k zvýšeniu technickej, hospodárskej a spoločenskej úrovne.

Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty upravenej suroviny, hrivny.

Bronzová doba nastupuje v jednotlivých oblastiach v odlišných časových úsekoch, najskôr azda už od pol. 4. tis. pr. n. l. možno hovoriť o bronzovej dobe v Mezopotámii a južnom Iráne, neskôr v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne a egejskej oblasti a v priebehu 2. tis. pr. n. l. v celej Európe (najneskôr v severnej) a v Ázii.

V strednej Európe sa delí na

ranú dobu bronzovú
staršiu dobu bronzovú
strednú dobu bronzovú
mladšiu dobu bronzovú
neskorú dobu bronzovú.